LINUX

Peter Horanič

Peter Horanič 26.10.23 1

Linux – Prezentácia č.1 OBSAH

 História Unix-Linux
 Distribúcie Linuxu
 Základy operačného systému Linux
 Adresárová štruktúra Linuxu
 Základné príkazy v Linuxe
 Vytváranie adresárov, súborov
 Kopírovanie, presúvanie súborov
 Kontrolné otázky a cvičenia

Peter Horanič 26.10.23 2

LINUX – História Unixu

 R.1965 v Bell Labs v Murray Hill založený projekt Multics

 Multics bol síce schopný práce, ale nerobil to, čo sa od neho očakávalo, napr. podpora viacerých
užívateľov
 V r.1969 bol projekt Multics zastavený
 Bell Labs preberajú noví ľudia na čele s Kenom Thompsonom
 Ken Thompson programoval hru Space Travel. Hra simulovala pohyb planét v solárnom systéme a
hráč sa mal pohybovať medzi nimi. Hra bola napísaná pre Multics, ale neskôr ju napísal pre počítač
GE 632 systém GECOS
 Náhrada počítača GE 632 za malý počítač DEC PDP-7, podpora floating –point operácií, debug
subsystému
 Metóda portácie tejto hry bola základom pre vývoj Unix
 Hra bola písaná v GEMAP assemblery pre cross assembler, ktorý pracoval pre GECOS, bol však
schopný produkovať aj pásky pod PDP-7
 Rovnakou metódou bol písaný základ pre UNIX
 R.1969 napísaný Filesystem
 R.1971 sa skúšalo používanie jazyka Fortran, ale neúspešne

Peter Horanič 26.10.23 3

Linux – História UNIX,LINUX

 B jazyk napísaný Kenom Thompsonom funkčný, ale s celým radom problémov, bol to jazyk
interpretovaný a pomalý
 Kolega Ritchie pomohol Kenovi Thompsonovi tým, že implementoval do jazyka B (BPCL) datové
typy a následne začal pracovať na kompilártore. To bola prvá fáza vývoja jazyka C, po ktorej
nasledovala implementácia štruktúr.
 Nastalo prepisovanie do jazyka C
 R.1973 - prvá oficiálna prezentácia UNIXU a založenie skupiny USG (Unix System Group)
 BSD (Berkley Software Distribution) - vetva, ktorú založili Thompsonovi študenti
 R.1983 zakladá Richard Stallman projekt slobodného operačného systému GNU
 Cieľom projektu GNU bolo vyvinúť voľne šíriteľný unixový operačný systém
 V r.1990 vyvinuté vlastné jadro GNU
 V r.1991 fínsky študent Linus Torvalds vyvinul vlastné jadro; používal Minix ako druh UNIXU a
kombináciou jeho mena Linus a operačného sytému Minix, ktorý používal, vzniká pomenovanie
LINUX
 Maskotom a logom Linuxu je tučniak TUX
 Grafické prostredia, kt. LINUX používa, sú KDE a GNOME

Peter Horanič 26.10.23 4

LINUX – Distribúcie LINUXU

 Arch Linux – http://www.archlinux.org/

 Danix (česká distribúcia) – http://www.danix.cz/
 Debian – http://www.debian.org/ (www.debian.cz – česky)
 Fedora Core – http://fedoraproject.org/ (fedora.cz – česky)
 Gentoo – http://www.gentoo.org/ (gentoo.cz – česky)
 Knoppix – http://www.knoppix.net/
 Mandriva (niekdajší Mandrake) – http://www.mandrivalinux.com/ (MandrivaLinux.cz – česky)
 Red Hat Enterprise – http://www.redhat.com/
 Slackware – http://www.slackware.org/
 Slax – http://slax.linux-live.org/
 Sourcemage – http://www.sourcemage.org/
 SuSE – http://www.suse.com/
 Ubuntu – http://www.ubuntulinux.org/ (ubuntu.cz – česky)
 Kubuntu – www.kubuntu.org

Peter Horanič 26.10.23 5

Linux – Základy operačného sytému Linux

 Linux má vlastné modulovateľné jadro KERNEL.

 Jadro (angl. kernel) sa v počítačovej terminológii používa na označenie centrálneho komponentu väčšiny
operačných systémov.
 Jadro má za úlohu zabezpečiť bežiacim programom prístup k hardvéru počítača bez toho, aby nutne museli poznať
jeho detailné technické špecifikácie (ako je k počítaču pripojené, ako presne sa s ním komunikuje). Súčasne je
jadro operačného systému zodpovedné za bezpečnosť systému, jeho ochranu pred chybným kódom a ochranu dát
na diskoch, správu pamäte počítača, správu diskových jednotiek a sieťovú komunikáciu. Jadro operačného systému
tiež zabezpečuje prepínanie medzi úlohami v operačných systémoch, ktoré využívajú multitasking.
 Stromová adresárová štruktúra, kde koreňom je root
 Po adresárovej štruktúre sa dá pohybovať absolútnou alebo relatívnou cestou
 SHELL príkazový interpreter ... TERMINÁL
 KDE, GNOME grafické prostredia
 • Podporuje multitasking a multiuser
 • Prevažne orientovaný na vzdialenú administráciu a poskytovanie služieb používateom
 • Veké množstvo OpenSource aplikácií
 • Rozsiahla dokumentácia (TLDP)
 • Podpora priamo od autorov zdrojových kódov

Peter Horanič 26.10.23 6

Linux – Adresárová štruktúra Linuxu

Peter Horanič 26.10.23 7

Linux – Adresárová štruktúra Linuxu

 / root adresár, štartovací bod adresárovej štruktúry. Tu Linux system začína. Všetky iné súbory a adresáre
sú
pod rootom

 /boot adresár, kde Linux drží informácie potrebné na bootovanie

 /etc adresár, kde sú uložené všetky konfiguračné súbory. Väčšina z nich je textová, preto sa dá aj manuálne
upraviť
 /etc/passwd adresár, kde sú zadefinovaní užívatelia
 /etc/hosts adresár, kde sú zadané IP adresy hostov a localhost
 /etc/inittab textový súbor, ktorý opisuje, aké procesy sú naštartované počas bootovania a operácií s
LINUXOM
 /etc/fstab tento súbor poskytuje informáciu o rôznych filesystémoch a ich mountpointoch, ako
napr.floppies,
cdrom...
 /var adresár, ktorý obsahuje premenné data (menia sa za chodu systému)
 /var/log adresár, ktorý obsahuje systémové log files
 /var/mail uložené prichádzajúce a odchádzajúce maily

Peter Horanič 26.10.23 8

Linux – Adresárová štruktúra Linuxu

 /var/spool uložené súbory pre naštartovanie procesov, napr. tlačenie

 /home užívatelia majú uložené svoje vlastné súbory, obsahuje domovské adresáre užívateľov
 /dev uložené všetky zariadenia, ktoré vie kernel Linuxu rozpoznať
 /mnt adresár pre mount-pointy, napr. niektoré zariadenia sa tu musia zadefinovať ešte pred
použitím,
napr. USB kľúč... Tu bývajú ďalšie pripojené zariadenia zapísané v /etc/
 /tmp tu program zapisuje temporary (dočasné) súbory
 /proc špeciálny virtuálny adresár obsahujúci informácie o kernele
 /usr adresár obsahujúci užívateľské aplikácie
 /usr/doc adresár obsahujúci užívateľskú dokumentáciu
 /sbin/, /usr/sbin väčšina systémových programov
 /usr/local obsahuje inštalačné aplikácie
 /usr/src obsahuje zdrojové kódy
 /lib obsahuje zdieľané knižnice pre programy, kt. sú automaticky linkované
 /lost+found tu si systém ukladá súbory potrebné na obnovu systému po zničení

Peter Horanič 26.10.23 9

Linux – Základné príkazy v Linuxe

Len pre informáciu, adresár, ktorý budem používať pri vysvetľovaní, sa nazýva XYZ a pre súbor sa bude používať
názov ABC.
Pozor na medzery. Ak niekde má byť a nedáte ju, príkaz sa neuskutoční. Medzera sa však nepoužíva vo všade. Pozorne si
to všímajte
v nasledujúcich príkazoch.

Základné príkazy v Linuxe:

cd XYZ vstup do adresára XYZ, zmena adresára

 cd .. Ak sa nachádzate v stromovej štruktúre niekde, posunie Vás to o úroveň nižšie smerom k root
 cd /home/XYZ Absolútna cesta, ako dôjsť priamo k adresáru XYZ, kt. sa v tomto prípade nachádza pod adresárom
home
 cd / Doslova Vás to hodí do adresára root, čiže na začiatok stromovej štruktúry
 date Vypíše aktálny čas a dátum
 who zistenie, odkiaľ je používateľ prihlásený
 clear zmazanie obrazovky
 hostname vypíše meno počítača

 Príkaz man

Peter Horanič 26.10.23 10

Linux – Základné príkazy v Linuxe

 Príkazy v Linuxe, pokračovanie:

 pwd lokalizácia, kde sa v stromovej štruktúre nachádzam
 K zmene pracovného adresára sa používa príkaz cd (change directory). Ako argument sa zadáva cesta
k novému adresáru, do ktorého sa chceme dostať. Môžeme použiť absolútnu alebo relatívnu cestu

 whoami kto som

 ls výpis obsahu adresára
 ls –a vypíše všetky súbory, adresáre pod adresárom
 ls –l úplná informácia, aj práva
 ls –t zoradí podľa dátumu zmeny
 ls -u zoradí podľa dátumu posledného použitia
 ls -r vypíše v obrátenom poradí
Parametre možno vo všeobecnosti kombinovať napr. ls -al

Peter Horanič 26.10.23 11

ls – Obsah adresára
 ls –al spôsobí podrobnejší výpis u každého súboru

a y k a ť s o
u a ka
z ní in s m
tu ie Ča ie en
r st up ko á
bo ráv d a ľ D kác ác M
ú p O Vl Sk Ve if k
p
s
d ifi i
Ty o od
m m

26.10.23 12
Linux – Základné príkazy v Linuxe

 Príkaz man

Príkaz man slúži v Linuxe na formátovanie a zobrazovanie on-line stránok

man [-acdfFhkKtwW]
[--path]
[-m system]
[-p string]
[-C config_file]
[-M pathlist]
[-P pager]
[-S section_list] [section] name ...možná kombinácia pri man

man name slúži ako manuál, ak za slovo name nahradíme to, čo ako manuál chceme vedieť

Peter Horanič 26.10.23 13

Linux – Základné príkazy v Linuxe

 Príkaz man mkdir vám vypíše, čo príkaz mkdir vykoná a aké sú možnosti.

Peter Horanič 26.10.23 14

Linux – Vytváranie adresárov, súborov

 Vytváranie adresárov v linuxe sa uskutočňuje cez príkaz mkdir

mkdir
mkdir XYZ Vytvorí adresár XYZ
Tu je príklad pre vytvorenie adresára Temp

 Vytváranie prázdnych súborov v Linuxe sa uskutočňuje cez príkaz touch

touch
touch ABC Vytvorí prázdny súbor ABC

Peter Horanič 26.10.23 15

Linux – Kopírovanie, presúvanie a mazanie
súborov

 Kopírovanie file1 na file2 - cp file1 file2

 Kopírovanie file1do adresára – cp file1 dir

 Presunutie file1 na file2 - mv file1 file2

 Presunutie file1do adresára – mv file1 dir

 Zmazanie súboru – rm [-firdv] files

 -f bez pýtania –i pýta sa –r rekurzívne
 –d adresáre –v informuje, čo urobí

Peter Horanič 26.10.23 16

 Linux – Kontrolné otázky a cvičenia

 1. Z akého predchádzajúceho OS vychádza Linux?

 2. Kto je zakladateľom Linuxu?
 Ako sa nazýva jadro Linuxu a čo je jeho vlastnosťou?
 Vymenuj aspoň 5 distribúcií Linuxu.
 Čo je koreňom v základnej adresárovej štruktúre v Linuxe?
 V ktorom adresári sa definujú uživatelia?
 V ktorom adresári sa nachádzajú prichádzajúce a odchádzajúce maily?
 V ktorom adresári bývajú ďalšie pripojené zariadenia zapísané v /etc/fstab
 Vojdi do adresára tmp. Vytvor adresár XYZ v adresári tmp.
 Vojdi do adresára XYZ
 V adresári XYZ vytvor prázdny súbor ABC
 V adresári XYZ vytvor podadresár SOS
 Kopíruj súbor ABC do adresára SOS
 Zmaž súbor ABC v adresári XYZ
 Presuň súbor ABC z adresára SOS do adresáru XYZ

Peter Horanič 26.10.23 17

Linux

FEEDBACK

Peter Horanič 26.10.23 18

Linux

Peter Horanič

T-Systems Slovakia s.r.o.

Global Delivery Unit SAP Services
Ing.Peter Horanič
IT Specialist CSS.SAP.DS-SK.ACS
Košťová 1, 040 01 Košice

+421 55 72 44 846 (tel)

+421 55 72 44 007 (Fax)
E-mail: peter.horanic@t-systems.sk
http://www.t-systems.sk

Peter Horanič 26.10.23 19