Čo je to Európska únia (EÚ)?

• 28 členských štátov
• viac ako 500 miliónov obyvateľov
• krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ: Albánsko,
Čierna Hora, Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika
Macedónsko a Turecko
Aké sú hlavné zásady EÚ?
• Spoločné hodnoty: úcta k ľudskej dôstojnosti,
sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát,
rešpektovanie ľudských práv, pluralizmus,
nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita
(článok 2 ZEÚ)
• Cieľ: presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich
národov (článok 3 ZEÚ)
• 4 slobody: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a
kapitálu
Hlavné etapy budovania EÚ
50. roky 20. storočia – začiatky
Povojnová obnova
• 1950: 9. máj – deklarácia Roberta Schumana
• 1951: vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia
a ocele (ESUO)
6 členských štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko,
Luxembursko, Nemecko a Taliansko
• 1957: Rímske zmluvy – zrod Európskeho
hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euratomu
 60. roky
• 1960: vytvorenie – základy
Európskeho združenia voľného
obchodu (EFTA)
• 1962: zavedenie spoločnej poľnohospodárskej
politiky (SPP)
• 1968: zrušenie colných poplatkov
70. roky
• 1973: prvé rozšírenie – pristúpenie Dánska, Írska a
Spojeného kráľovstva
 Európa má 9 členských štátov
• 1979: prvé priame a všeobecné voľby poslancov
Európskeho parlamentu
80. roky – konsolidácia
• pristúpenie juhoeurópskych krajín: Grécko
(1981), Portugalsko a Španielsko (1986)
Európa má 12 členských štátov
• 1986: podpísanie Jednotného európskeho aktu,
ktorým sa menia Rímske zmluvy
• 1990: po zjednotení Nemecka sa bývalé Východné
Nemecko stáva členom EHS
90. roky
• 1993: zavedenie jednotného európskeho trhu
(Maastrichtská zmluva)
• 1995: ďalšie rozšírenie – Fínsko, Rakúsko
a Švédsko
Európa má 15 členských štátov
Prvé desaťročie 21. storočia:
najväčšie rozšírenie
• 1. január 2002: 12 európskych krajín zaviedlo euro
• 2004: rozšírenie o krajiny strednej a východnej
Európy - do EÚ vstupuje 10 nových členských štátov:
Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko,
Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko
 Európa má 25 členských štátov
• 2007: pristúpenie Bulharska a Rumunska
 Európa má 27 členských štátov
• 2013: pristúpenie Chorvátska
 Európa má 28 členských štátov
Prvé desaťročie 21. storočia
• nevyhnutnosť inštitucionálnej reformy
• 2005: zamietnutie návrhu ústavy pre Európu
vo Francúzsku a Holandsku
• 2007: prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobúda
platnosť 1. decembra 2009
Čo nám prináša Európska únia?
Niekoľko príkladov
• Možnosť žiť, študovať a pracovať v ktoromkoľvek
členskom štáte
• Výmenné programy pre mladých: Comenius,
Leonardo Da Vinci a Erasmus
• Spoločnú menu pre 19 krajín
• Právne predpisy v oblasti životného prostredia na boj
proti klimatickým zmenám
• Rovnosť príležitostí
• Nižšie ceny roamingu
• A veľa iných výhod…
Európske inštitúcie
•
Európsky parlament
spoločne s Radou má legislatívnu právomoc (prijíma
právne predpisy)
• kontroluje rozpočet EÚ (spoločne s Radou) a
dohliada na politiku európskych inštitúcií
• má 751 poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných
voľbách
• voľby sa konajú každých 5 rokov
• predseda: Martin Schulz
•
Európska rada
stanovuje politické usmernenia pre EÚ a určuje
politické smerovanie a priority EÚ
• tvoria ju hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských
štátov, jej predseda a predseda Európskej komisie
• predseda: Donald Tusk
•
Rada Európskej únie
spoločne s Európskym parlamentom prijíma právne
predpisy (mení, schvaľuje alebo zamieta legislatívne
návrhy, ktoré predkladá Komisia)
• zasadajú v nej ministri z 28 členských štátov
v závislosti od programu rokovania
• striedavé predsedníctvo – každých 6 mesiacov
predsedá Rade iný členský štát:
1. januára – 30. júna 2016: Holandsko
1. júla – 31. decembra 2016: Slovensko
Európska komisia
• navrhuje a zavádza do praxe právne predpisy
(právo na zákonodarnú iniciatívu, „strážkyňa“
zmlúv)
• má 28 členov (z každého členského štátu jeden)
vrátane predsedu, ktorým je
Jean-Claude Juncker, a viacerých podpredsedov
(jedným z nich je vysoký predstaviteľ Únie pre
zahraničné veci a bezpečnostnú politiku)
Ďalšie inštitúcie a orgány EÚ
• Súdny dvor Európskej únie
• Európska centrálna banka
• Európsky dvor audítorov
• Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)
• Výbor regiónov
Európsky hospodársky
a sociálny výbor
Čo je to EHSV?
• poradný orgán zriadený na základe Rímskej zmluvy
(1957)
• zástupca organizovanej občianskej spoločnosti

Európsky
Európska parlament Rada
komisia Európskej únie

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Čo je organizovaná občianska spoločnosť?

Všetky skupiny a organizácie, ktoré občania

vytvárajú preto, aby zastupovali ich záujmy,
dosiahli určitý cieľ alebo spolupracovali
s inými rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi.
Čo je úlohou EHSV?
• Ako poradný orgán pre Európsky parlament, Radu
a Európsku komisiu má EHSV tri hlavné úlohy:
• zabezpečiť, aby politika EÚ bola odrazom
skutočnej hospodárskej, sociálnej
a spoločenskej reality,
• budovať participatívnejšiu EÚ, ktorá má
bližšie k občanom,
• a propagovať európske hodnoty a organizácie
občianskej spoločnosti všeobecne.
Most medzi EÚ a organizovanou
občianskou spoločnosťou
• presadzuje záujmy občianskej spoločnosti
• dáva organizáciám občianskej spoločnosti
z členských štátov možnosť vyjadriť svoj názor
na európskej úrovni
 Aká je štruktúra EHSV?
• Je to zhromaždenie 350 členov (vymenovaných
na 5 rokov) z 28 členských štátov EÚ.
• Na jeho čele stojí predseda a 2 podpredsedovia volení
každého dva a pol roka.
• Zastupuje hospodárske a sociálne záujmové skupiny:
zamestnávateľov, pracovníkov, iné záujmy (MVO,
poľnohospodári, mladí ľudia, ochrana spotrebiteľov atď.)
• Má 6 sekcií a poradnú komisiu pre priemyselné zmeny
(CCMI).
• O stanoviskách sa rokuje a prijímajú sa jednoduchou
väčšinou na plenárnych zasadnutiach (cca 9-krát ročne).
Ako funguje EHSV?
Vypracúvanie stanovísk
Plenárne zhromaždenie

SKUPINA II
Pracovníci
SKUPINA I SKUPINA III
Zamestnávatelia Iné záujmy

Študijná
SEKCIA skupina: SEKCIA

členovia a experti
6 sekcií
Vaša Európa, váš názor!
 Budete spoločne pracovať na týchto
témach:
• navrhované opatrenia na lepšiu integráciu
prisťahovalcov v hostiteľských krajinách
• konkrétne kroky, ktoré treba v tejto oblasti urobiť:
v školách, kluboch atď., v snahe pomôcť mladým
prisťahovalcom lepšie sa začleniť
• praktické návrhy – z pohľadu mladých ľudí –
ako riešiť migračnú a utečeneckú krízu
 Budete spoločne pracovať na
týchto témach:
• konkrétny návrh, ako zvýšiť informovanosť o význame
dobrej integrácie, najmä mladých utečencov
• výchova k aktívnemu občianstvu, dialógu medzi
kultúrami a nediskriminácii
Informácie o utečeneckej kríze:
• Od vypuknutia vojny v Sýrii utiekli z krajiny
viac ako 4 milióny ľudí, z toho polovicu tvoria deti.
• Susedný Libanon sa stal útočiskom pre 1,2 milióna
sýrskych utečencov a spolu s Jordánskom má v
pomere k počtu obyvateľov najvyšší počet utečencov
na svete.
• Turecko prijalo vyše 1,9 milióna sýrskych utečencov,
čo znamená, že prijalo najviac utečencov na svete.
Informácie o utečeneckej kríze:
• Spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov Švédsko
a Nemecko. V Nemecku je v súčasnosti vyše 161 000
sýrskych utečencov.
• Niektoré európske krajiny odmietli prijať utečencov
a namiesto toho zatvorili hranice.
• Utečenci neprichádzajú len zo Sýrie. Počas uplynulých
piatich rokov vypuklo vyše dvanásť ďalších konfliktov
v rôznych častiach sveta, napríklad v Iraku, južnom
Sudáne alebo na Ukrajine.
Informácie o utečeneckej kríze:

• Podľa údajov UNHCR je v súčasnosti každý 122. človek

na svete buď utečenec, vysídlený v rámci krajiny alebo
uchádzač o azyl.
• Vo všeobecnosti 43 % utečencov vo svete predstavujú
deti.
• Utečenci opúšťajú svoj domov a krajinu, pretože
nemajú inú možnosť.
Čo znamená pojem „utečenec“ :
• V dohovore o utečencoch z roku 1951 je utečenec
definovaný ako osoba, ktorá: „sa nachádza mimo
svojho štátu a má oprávnené obavy pred
prenasledovaním z rasových, náboženských a
národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti
k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých
politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku
uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu“.
Mladí utečenci:
• Nielenže prišli o detstvo alebo mladosť, ale aj ich práva sa
často porušujú alebo zanedbávajú.
• Mladí utečenci majú vzhľadom na svoj vek osobitné
potreby. Okrem toho sa stáva, že sú odlúčení od svojich
rodičov alebo opatrovateľov, ako je to v prípade maloletých
utečencov bez sprievodu.
• Táto neistá a rušivá situácia môže negatívne ovplyvniť
kultúrny, intelektuálny, fyzický, psychologický a spoločenský
rozvoj mladého človeka.
• Deti a mladí ľudia nemajú prístup k vzdelávaniu ani
možnosť venovať sa svojim záľubám.
Postoj EHSV
EÚ potrebuje novú prisťahovaleckú a azylovú politiku,
ktorá by spočívala na lepšom rozdelení zodpovednosti.
Mal by sa vytvoriť kódex pre prisťahovalectvo, ktorý by
zahŕňal všetky právne predpisy v tejto súvislosti.
Pri riešení príčin migrácie je nevyhnutná spolupráca
s krajinami pôvodu alebo tranzitnými krajinami mimo EÚ.
Politika EÚ by mala presadzovať humanitárny prístup,
ktorý môže vyvrátiť/uviesť na pravú mieru často
xenofóbne vyjadrenia štátov podporujúce tendenciu
vnímať nelegálnych migrantov ako hrozbu.
Výbor zastáva názor, že migranti sú predovšetkým
ľudia, ktorí majú rovnaké základné práva ako občania
EÚ, a tie sa musia rešpektovať a zachovať bez ohľadu na
právne postavenie danej osoby.
Výbor s obavami konštatuje, že netolerancia, rasizmus
a xenofóbia voči prisťahovalcom v Európe narastajú.
V Bruseli: správa a diskusia
• Budete pracovať v skupine.
• Hlavné zistenia niektorých pracovných skupín budú
potom prezentovaná počas záverečného
plenárneho zasadnutia YEYS a začlenené
do dokumentácie z tohto dňa.
• Dúfame, že po prvých krokoch uskutočnených
počas tohto podujatia budú nasledovať ďalšie,
ktoré budú inšpirovať ďalších mladých ľudí v celej
Európe, aby sa aktívne chopili zodpovednosti!
Kontakty
• Radi Vám odpovieme na Vaše prípadné otázky
alebo žiadosti o ďalšie informácie:
• E-mail: youreurope@eesc.europa.eu
• Internetová stránka: www.eesc.europa.eu
• Your Europe, Your Say
• @youreurope