Biofyzikálne princípy meracích

zariadení používaných v
biomedicínskom výskume
Ing. Marcel Veterník, PhD.
Biomedicínske prístroje
 meracie zariadenia, ktoré sa používajú v medicíne alebo
biológii na identifikáciu alebo vyhodnocovanie fyziologických
veličín a teda na vyšetrovanie fyziologických procesov.
Rozdelenie biomedicínskych zariadení
 1) Diagnostické zariadenia
 získavajú a spracúvajú informáciu o fyziologickom stave
organizmu
 2) Terapeutické zariadenia
 používajú sa na sledovanie a priaznivé ovplyvňovanie
fyziologických procesov narušených chorobou, úrazom alebo i.
nepriaznivými vplyvmi na živý organizmus
 3) Asistenčné zariadenia
 používajú sa v prípadoch, keď sa síce podarilo chorobný proces
v organizme zastaviť, ale zostali po ňom následky vo forme
zníženej alebo stratenej schopnosti činnosti organizmu (napr.
kardiostimulátor, načúvacie zariadenie, optické pomôcky, ...)
Snímanie biomedicínskeho parametra

meraný
senzor prevodník
parameter

spracovanie
displej / záznam
signálu
Meranie teploty - termometria
 Teplotné stupnice: Celsius / Fahrentheit / Kelvin
 Základná jednotka: °C / °F / K
 Využitie v medicíne:
 Meranie telesnej teploty
 Meranie termodilučných kriviek (meraním a vyhodnotením
zmien teploty krvi v závislosti na čase => určenie ejekčnej
frakcie, tepového objemu a i. kardiovaskulárnych
parametrov)
 Meranie teploty v hypertermii (možná liečba vybraných
typov nádorových ochorení – ohrev nádorového tkaniva na
teplotu 42,5 – 45 °C)
Meranie teploty - termometria
 Teplotné stupnice: Celsius / Fahrentheit / Kelvin
 Základná jednotka: °C / °F / K
 Využitie v medicíne:
 Meranie telesnej teploty
 Meranie termodilučných kriviek (meraním a vyhodnotením
zmien teploty krvi v závislosti na čase => určenie ejekčnej
frakcie, tepového objemu a i. kardiovaskulárnych
parametrov)
 Meranie teploty v hypertermii (možná liečba vybraných
typov nádorových ochorení – ohrev nádorového tkaniva na
teplotu 42,5 – 45 °C)
Fyzikálne princípy merania teploty
 Teplomery založené na:
 Objemovej rozťažnosti kvapalín
v medicíne
najrozšírenejšie teplomery
 ortuťový/ liehový
maximálny teplomer –
maximálna dosiahnutá
teplota, zúžená kapilára
 Rýchlobežka – potrebné
hneď odčítať teplotu v
mieste merania
 Presnosť: 0,1 °C
Fyzikálne princípy merania teploty
 Teplomery založené na:
 Dĺžkovej rozťažnosti pevných látok
 Bimetalické teplomery –
využívajú deformáciu pásiku
vytvoreného spojením 2
kovov s rôznym koeficientom
dĺžkovej rozťažnosti
 Deformácia je mechanicky
prevedená na stupnicu
 Využitie ako teplotné spínače
či teplotná ochrana pre rôzne
prístroje
Fyzikálne princípy merania teploty
Kovové odporové teplomery
 založené na zmene elektrického odporu kovov v závislosti na
teplote – Rt = R0 . (1 + α.t)
 Rt , R0 - teploty pri teplote t a nulovej teplote
 α – teplotný súčiniteľ odporu
 výhody: linearita v širokom rozsahu teplôt, malé rozmery,
rýchla odozva, malá tepelná kapacita
 napr. platinový teplomer
 rozsah od -100°C do 440°C
 presnosť až 0,001 °C
Fyzikálne princípy merania teploty
Optická termometria
 Využitie: rádiofrekvenčný alebo mikrovlnný ohrev,

 Zariadenie pozostáva zo:

 zdroja svetla (ZS) vhodnej vlnovej dĺžky, vláknovej optiky

(VO) zavedenej do tkaniva, fotodetektor (FD)

 FD analyzuje dopadajúce svetlo a prevádza zmeny spektrálneho

zloženia a intenzity svetla na elektrický signál

 VO a FD neinterferujú s elektromagnetickým poľom =>

umožňuje kontinuálny ožarovací režim
Fyzikálne princípy merania teploty
 Termografia – zobrazovacia metóda na grafické znázornenie
rozloženia teploty povrchu sledovaného objektu

Kontaktná
•využíva špecifické optické
vlastnosti kvapalných tekutých
kryštálov.
• farba (vlnová dĺžka)
tekutých kryštálov je
indikátorom teploty kryštálov .
• teploty: 10 – 120 °C
Bezkontaktná
• založená na skutočnosti, že
povrch každého telesa s
teplotou vyššou ako 0 K
vyžaruje elektromag. žiarenie,
ktorého vlastnosti súvisia s
teplotou povrchu.
• vyššia teplota => kratšia
vlnová dĺžka
•Presnosť: 0,1 °C

•Indikácie na vyšetrenie:
•lokalizácia ložísk patologických zmien, zápal, nádory, ochorenia
cievneho systému sprevádzané výraznou zmenou prekrvenia
Fyzikálne princípy merania objemov
Meranie objemov
 Odmerné valce, banky, kadičky, pipety

 Základná jednotka: 1liter / 1L

 1 L = 1000 ml = 1 dm3 = 1000 cm3
 Prietok za určitý čas = objem (prietokomer) l/s
Fyzikálne princípy merania prietokov
 Spirometria - metóda
merania prietoku dýchacích
ciest založená na meraní
objemového prietoku.
 Následnou integráciou
funkcie prietoku podľa času
získame objem dýchacieho
systému.
 Meranie prietoku sa vykonáva
pomocou zariadenia
nazývaného
pneumotachograf.
Fyzikálne princípy merania prietokov
 1) Pneumotachograf s pneumatickým odporom
 využíva závislosť rýchlosti na zmene tlaku prúdiaceho vzduchu
pred a za prekážkou.
Lillyov princíp Fleischov princíp
- využíva membrány z kovových sieťok - založený na paralelnom umiestnení
so známym odporom niekoľkých kapilár ktoré zvyšujú odpor
prúdenia
𝜌 /2
𝑝 1 − 𝑝 2= 2 2
𝑣2− 𝑣1
∆𝑉
𝑄= = 𝐴 1 . 𝑣 1= 𝐴 2 . 𝑣 2
∆𝑡

𝑄= 𝐴1 .
√ 2. ( 𝑝 1 − 𝑝 2 )
2
𝜌 . ⌊ ( 𝐴2 / 𝐴1 ) − 1 ⌋

Q – prietok, p – tlak, v – rýchlosť prúdenia, t – čas, A - prierez

Fyzikálne princípy merania prietokov
 2) pneumotachograf s turbínkou
 založený na meraní rýchlosti otáčania turbínky
 rýchlosť otáčania je úmerná rýchlosti prúdiaceho vzduchu
Fyzikálne princípy merania prietokov
 3) pneumotachograf s ochladzovaným anemometrom
(žeravený anemometer)
 princíp merania: ohriate teleso, ktoré sa vloží do prúdiacej
tekutiny, sa ochladzuje tým intenzívnejšie, čím je vyššia
rýchlosť prúdenia tekutiny.
Fyzikálne princípy merania prietokov
 4) meranie prietoku Dopplerovskou ultrasonografiou
 Meranie prietoku krvi v periférnych cievach

k sonde od sondy
Fyzikálne princípy merania
koncentrácie plynov
Kapnografia - monitorovanie koncentrácie oxidu uhličitého
(CO2) v respiračných plynoch.

Princíp:
Meranie absorpcie
infračerveného svetla v CO2
do indexu. Využíva sa najmä
pri monitorovaní anestézie
alebo na JIS pri
kontrolovanej ventilácii.
Jednotka: mmHg / %
Fyziol. hodnoty: 37 mmHg
+/- 5; 5,0 kPa; 5%
Fyzikálne princípy merania
koncentrácie plynov
Pulzná oxymetria - systém pre meranie hladiny kyslíku v krvi
– kyslíková saturácia.

Je to neinvazívny, bezbolestný
indikátor zásobovania
periférneho tkaniva kyslíkom
(ako napríklad prst alebo ušný
lalôčik). Saturácia kyslíkom
zvyčajne presahuje hodnotu
95%.Technológia pulznej
oxymetrie využíva svetelné
absorpčné vlastnosti
hemoglobínu a pulzujúci
charakter prúdenia krvi
v tepnách.
LASER
 skratka z anglického Light Amplification by Stimulated
Emission of Radiation
 zdroj monochromatického koherentného svetla, ktorý vznikne
umiestnením zosilňovača svetla do optického rezonátora
naladeného na príslušnú vlnovú dĺžku
LASER - história

 1916 – Einstein popísal princíp stimulovanej emisie žiarenia

 40. – 50. roky 19. storočia – vznikol predchodca laseru
„MASER“ (microwave amplification by stimulated emission
of radiation", = kvantový generátor mikrovĺn = technológia je
podobná laseru, nevyužíva však viditeľné svetlo)
 1958 – vydaná práca o princípe LASERu
 1960 - Theodor Mainman zostrojil prvý funkčný rubínový
laser
LASER – princíp stimulovanej emisie
emisie
𝑐
𝐸 2− 𝐸 1=h . 𝑓 =h .
𝜆
 LASER – princíp

Energetické hladiny iónov chrómu

v rubíne:
E3, E4 – excitované hladiny,
E2 – metastabilná hladina,
E1 – základný stav
LASER - delenie

 Podľa aktívnej látky

a) Kvapalinové - neobmedzene veľký objem, dokonale
homogénne. Nevýhodou je, že sa chemicky rozkladajú
b) Pevnolátkové lasery - sú z laserov najsilnejšie, môžu byť vo
všetkých farbách (napr. rubínový, Nd:YAG laser )
c) Polovodičové – najkompaktnejšie, vyžarujú krátkovlnné
svetlo => zápis na CD (napr. v laserovom ukazovátku)
 d) Plynové - aktívne prostredie tvorí plyn alebo zmes plynov.
Budenie je prevažne výbojom v plyne pri nízkom tlaku (napr.
He-Ne, CO2 (chirurgia), Argónový iónový laser)
LASER - delenie

 Podľa spôsobu čerpania energie:

 a) Opticky (výbojkou, iným laserom, slnečným svetlom a
rádioaktívnym žiarením)

 b) Elektricky (zrážkami v elektrickom výboji, zväzkom

nabitých častíc)

 c) Chemicky (fotochemickou disociáciou)

 d) Termodynamicky (zahrievaním a ochladzovaním vzduchu)

 e) Jadrovou energiou (reaktorom, jadrovým výbuchom)

LASER - delenie

 Podľa výkonu:
 lasery kategórie I – relatívne neškodné aj pri priamom pohľade do lúča, pre
ich použitie neplatia takmer žiadne obmedzenia. (lasery použité v CD
prehrávačoch a čítačkách čiarového kódu, max. výkon 0,4 µW).
 lasery kategórie II – nemali by spôsobiť poškodenia oka, pretože oko sa
zatvorí za 0,25s. Tento čas nestačí na poškodenie buniek zraku. Max. výkon
1 mW.
 lasery kategórie III – v spojitom režime emitujú žiarenie vo viditeľnej oblasti
spektra, ktorého výkon nepresahuje 5 mW a v pulznom režime zväzok s
výkonom menším ako 0,5W. Difúzny odraz žiarenia nespôsobuje poškodenie
buniek sietnice.
 lasery kategórie IV – svojimi parametrami presahujú max. hodnoty triedy III.
Pri týchto laseroch aj difúzny odraz spôsobuje vážne poranenia vrátane
popálenín (pri 50 W ťažké popáleniny, od 200 W výkonu prerežú človeka
LASER – použitie v medicíne
 CO2 laser - používa sa v kombinácii z He-Ne laserom
kvôli viditeľnosti lúča
LASER – použitie v medicíne
 Farbivový laser - médiom sú organické farbivá, využitie
na terapiu nádorov laserom
 Excimérový laser - médiom je zmes vzácneho plynu (Ar)
a halový prvok (F), žiarenie je v UV oblasti, na opravu
refrakčných chýb oka (krátkozrakosť, ďalekozrakosť)
LASER – použitie v medicíne
 Femtosekundový laser
 patrí medzi pevnolátkové lasery,
 pracuje s ultrakrátkymi optickými impulzmi v oblasti vlnových
dĺžok 1100 - 1600 nm,
 názov je odvodený od predpony „femto“, teda 10−15 , vyjadruje
približnú dĺžku trvania jedného pulzu,
 energia takto krátkych impulzov je sústredená do veľmi
malého priestoru, čo vedie k vysokej energetickej hustote a
výsledkom je vyparenie tkaniva
 využitie: korekcie krátko / ďaľekozrakosti, vytváranie
kanálikov pre rohovkové implantáty, pri transplantácii
rohovky, operácie šedého zákalu a presbyopie
LASER – použitie v medicíne
 Femtosekundový laser
Úrazy elektrickým prúdom
 Bezpečný prúd - prúd, z ktorého okruhu sa vieme vymaniť
bez cudzej pomoci.
 Hodnota striedavého bezpečného prúdu je 10 mA.
 Hodnota jednosmerného bezpečného prúdu je 25 mA.

Účinky striedavého elektrického prúdu na človeka

prúd v mA účinky
0,3 hranice vnímania prúdu
nepríjemný pocit, brnenie v
1
prstoch
10 svalové kŕče
30 omráčenie
50 komorová fibrilácia, smrť
Úrazy elektrickým prúdom
 Pásma pôsobenia striedavého prúdu s frekvenciou 50 Hz v
závislosti na trvaní prechodu organizmom človeka
Úrazy elektrickým prúdom
 Rozdelenie priestorov z hľadiska nebezpečenstva úrazu el.
prúdom
Odpor tela v danom Bezpečný Bezpečné
Prostredie
prostredí [Ω] prúd [mA] napätie [V]
bezpečné 5000 10 50
nebezpečné 2400 10 24
zvlášť
1200 10 12
nebezpečné

Bezpečné : znížené NÚEP a samotné prostredie nebezpečenstvo nezvyšuje.

(prostredia studené, suché, s nevodivým prachom a pod. )
Nebezpečné : vplyvom prostredia je stále alebo prechodné NÚEP. (prostredia
horúce, vlhké, s vodivým okolím a pod.)
Zvlášť nebezpečné : vplyvy prostredia zvyšujú NÚEP. (prostredia mokré,
extrémne korózne, agresívne prostredia a pod.)
 Pre viac informácií pozrite prednášky:
 Biofyzikálne princípy vybraných diagnostických metó
d
(prof. Jakuš)
 Biofyzikálne princípy vybraných liečebných metód
(prof. Jakuš)
Ďakujem za pozornosť