SOCIÁLNA

KOMUNIKÁCIA
Sofia T. Klementová, Michaeal Brezíková
„Genialita v komunikácií je schopnosť byť celkom úprimný
a zároveň ohľaduplný.“
John Powell
 Základná charakteristika
,,communicare‘‘

,,proces odovzdávania a prijímania informácií v priamom alebo nepriamom kontakte vo verbálnej alebo
neverbálnej forme‘‘ (Verešová, 2007)

Sociálna komunikácia sa považuje za viacstranný proces, ktorý môžeme označiť týmito atribútmi:

Prebieha aj vtedy, keď sa zdá, že Je vždy ohraničená a modifikovaná

Prebieha vždy ako stála sociálnou situáciou, v ktorej prebieha, a tá
sa na nej nepodieľajú všetci
(permanentná) interakcia, zúčastnení
je neopakovateľná a jedinečná (Vetráková,
2002).
Na to, aby komunikácia začala a pokračovala musia byť
splnené aspoň tri základné podmienky:

• Komunikácia pozostáva z minimálne 2 účastníkov.

• V komunikácií sa nachádza informácia, ktorá je hlavný
predmetom komunikácie.
• Počas komunikácie dochádza k prenosu informácie, resp.
k jej výmene (Vetráková, 2002).
 Komunikátor

Kódovanie oznámenia

Médium
Proces
komunikácie Príjemca

Spätná väzba

Komunikačný šum
Verbálna Neverbálna

Zámerná Nezámerná
 Verbálna komunikácia
Celok verbálnej komunikácie Komunikácia môže
môžeme rozdeliť do niekoľkých prebiehať ako:
oblastí:

Monológ
Sémentika
Základny spôsob, ako dokážu
ľudia medzi sebou komunikovať
a predávať si informácie Dialóg
Syntax
Komunikácia v
malej skupine
Pragmatika
Komunikácia vo
veľkej sociálnej
skupine
Je pre vás jednoduché vyjadriť sa slovami,
ktoré presne vystihujú to, čo cítite a chcete
povedať?
Je niečo, čo vám pomáha, aby ste sa dokázali
správne vyjadriť a vyhnúť sa tak
nedorozumeniam?
 Komponenty komunikačného procesu
Motivácia komunikátora (odosielateľa informácie)
Zámer či intenciu komunikátora
Zmysel odovzdania informácie pre komunikátora
Kódovanie informácie odosielateľom
Prehovor s vecným obsahom odovzdania
Dekódovanie príjemcom informácie
Zmysel odovzdania pre príjemcu
Odhad zámeru alebo intencie odovzdávateľa príjemcom
Efekt odovzdania informácie na príjemcu, vrátane jeho motivácie
 Neverbálna komunikácia

Mimojazyková, mimoslovná komunikácia

Podľa úrovne ich používania:

Vedomé nevedomé

Podľa druhu receptora:

Priestorové Prechodné Vizuálne Akustické

 Neverbálna komunikácia

Haptika Posturika Kinezika

Mimika Gestika Proxemika

 Haptika
Dotyk osoby

Dotyk predmetu

Dotyk seba samého

Posturika Posturika sa zaoberá komunikovaním
polohou adržaním tela. Vpraxi
hovoríme o držaní rúk, polohe nôh,
polohe tela alebo spôsobe sedenia.

Skrížené ruky a nohy môžu

signalizovať uzavretosť voči
komunikantovi

Zohnutý chrbát a sklonená hlava

medzi kolenami v mnohých
prípadoch znamenajú úzkosť či
strach alebo vnútornú bolesť.

Komunikácia spoza stola

môže evokovať určitý
odstup od daného človeka
Kinezika
 Mimika
výrazy úst – napr. úsmevy

výrazy očí – ohľady, pohyby

obočia a očných viečok

výrazy a pohyby brady lícnych

svalov a čela
Sú mimické výrazy ľudí po
celom svete rovnaké?
 Gestika
Autosema Synsema
ntické ntické
Proxemika
Intímna zóna

Osobná zóna

Sociálna zóna

Verejná zóna
Aktivita 1
Čo všetko sa vieme, podľa vás, dozvedieť o
druhom človeku z neverbálnej
komunikácie?
 Parajazykové prejavy

Hlasové dimenzie akustického prejavu

Časové aspekty akustického prejavu

Interakčné vzťahy v skupine pri rozhovore

Mimoslovné zložky hlasového prejavu

 Spomeňte si na niektorý z vašich posledných rozhovorov.
Popíšte, čo všetko ste okrem slov vnímali z komunikácie
partnera, prípadne aké komunikačné signály ste vy, okrem
slov, druhému človeku vysielali?
 10 charakteristík reči
Hlasitosť Výška Rýchlosť Objem Plynulosť
reči tónu reči reči reči

Veľmi tichá Hlbší hlas – Pomalá až Neplynulá, s

Málo slov
reč, šepot bas, alt príliš pomalá pomlkami

Stredne Primerane Prirodzená

Normálna Normálny
rýchla veľa slov plynulosť

Hlasná, V eľmi Veľmi veľa Mimoriadna

Tenor, soprán
hlučná rýchla slov plynulosť
 10 charakteristík reči
Správnosť Členenie rečí –
Intonácia Chyby v reči Kvalita reči
výslovnosti frázovanie

Mnoho chýb v
reči, Veľmi strohý Bez výraznejších
Monotónna Nepozorná
nedokončené prejav prestávok a pauz
vety

Prirodzená Normálne Normálna Primeraný prejav Normálne

Reč je dokonalá, Prehnaná

Prehnaná Rozvláčny prejav Prehnané delenie
bez chýb výslovnosť
 Ktorý druh komunikácie prevyšuje pri
rozhovore medzi ľuďmi? T.j., na ktorom viac
záleží?
Komunikácia
 Aktivita 2
https://www.youtube.com/watch?v=38y_1EWIE9I
 Všimli ste si niekedy, že by neverbálna
komunikácia nebola v súlade s tým, čo človek
hovorí prostredníctvom slov? Môžete uviesť
konkrétny príklad?
 „Medziľudská komunikácia je výmena
informácií medzi dvoma alebo viacerými
ľuďmi.“
V interpersonálnej komunikácii sa
využíva verbálna komunikácia
a neverbálna komunikácia, ktorá tu má
Interpersonálna svoju prirodzenú funkciu.
komunikácia
Výmena a zdieľanie nápadov alebo
informácií.

Pravidelné z dôvodu sociálnych potrieb.

Kedy máte pocit, že naozaj rozumiete, čo
sa vám snaží druhý povedať?
 Rozhovor
Rozhovor je chápaný Prvou možnosťou je
v medziľudskej reaktívna odpoveď, druhou
komunikácií ako možnosťou je nereagovanie
a nenadviazanie alebo
striedanie reči prerušenie komunikácie
najmenej medzi dvomi a poslednou možnosťou je
alebo viacerými pokračovanie v rozhovoru, na
osobami. základe vlastnej potreby.

Môže sa jednať o sprievodné

Rozhovor dorozumievanie alebo môže
ísť o pracovné
môže mať dorozumievanie alebo môže
ísť o komunikáciu s cieľom
rôznu nadviazať kontakt, žartovať,
odreagovať sa alebo môže ísť
podobu. o rozhovor, ktorý je
zameraný na dosiahnutie
určitého cieľa.
Intrapersonálna komunikácia je taká komunikácia, kedy jedinec sám so sebou
vedie komunikáciu.

Dochádza vtedy, keď komunikátor hovorí alebo premýšľa o sebe.

Komunikácia, v ktorej je prítomný vnútorný dialóg, vnútorný monológ,

sebadialóg, vnútorná reč a sebaverbalizácia.

Je základom všetkej komunikácie a začína sa v ranom detstve.

 Vnútorná reč sa šíri pod Je to známy prvok
Existujú dôkazy, že
mnohými aliasmi: skúsenosti z prvej osoby
vnútorná reč hrá rôzne
Vnútorná reč je vnútorný hlas, verbálne a psychologický
kognitívne úlohy, od
definovaná aj ako akt myslenie, myslenie fenomén, ktorého
umožnenia abstraktného
rozprávania sa so sebou slovami, vnútorná komplexné kognitívne
myslenia až po podporu
samým vo svojej hlave. verbalizácia, „hovorenie zložky a distribuované
metakognície, pamäte a
v hlave“, „hlas v hlave“ nervové základne sú
výkonnej funkcie.
atď. čoraz lepšie pochopené.
 Skupinová komunikácia je charakterizovaná ako
komunikáciu viacerých účastníkov vo vzájomných
vzťahoch s alternatívnou účasťou na spoločnej
činnosti.

V skupinovej komunikácii je umožnené zdieľanie a

uplatňovanie skupinových významov, a taktiež sa v
Skupinová skupinovej komunikácii vyskytujú rôzne
komunikačné siete.
komunikácia Komunikácia v skupine prebieha spontánne, a
automaticky sa vytvárajú komunikačné siete.

Komunikačné siete sú tvorené samostatnými aktérmi

komunikácie, komunikačnými kanálmi ako aj
spojmi.
 Komunikácia v
malých skupinách
Malé skupiny komunikujú prostredníctvom
procesu medziľudskej výmeny informácií,
pocitov a aktívneho počúvania v oboch
typoch malých skupín: primárnych
skupinách a sekundárnych skupinách.

Rôzne skupiny majú rôzne vlastnosti, slúžia

rôznym účelom a môžu viesť k pozitívnym,
neutrálnym alebo negatívnym
skúsenostiam.
 Máte skúsenosť, že sa vás pri komunikácii s
druhým človekom nedotklo to, čo povedal, ale
spôsob, akým to povedal? Ako ste v takejto
situácii reagovali?
 Sociálny vplyv v skupinách
+ Sociálni psychológovia rozlišujú dva typy sociálneho vplyvu;
+ informačný
+ K informačnému vplyvu dochádza vtedy, keď sú členovia
skupiny presvedčení obsahom toho, čo čítajú alebo počujú,
aby prijali názor.
+ Normatívny
+ Normatívny vplyv nastáva, keď sú členovia skupiny
presvedčení o tom, že väčšina členov skupiny má názor.
 Komunikácia a
vplyv kultúry

+ Dôležitá je mocenská
vzdialenosť a miera, v akej
ľudia akceptujú a očakávajú,
že moc je rozložená
nerovnomerne.
 Výskum
KOMUNIKÁCIA AKO SÚČASŤ
SUPORTÍVNEJ TERAPIE V
ONKOLÓGII
 Úvod
Na druhú stranu,
každé ochorenie má
Rakovina a vlastne
určitý priebeh a V prípade rakoviny je V tom prípade
všetky nádorové
spôsob, akým môžeme to však o to nesmieme zabúdať pri
ochorenia patria
pacienta previezť cez náročnejšie, nakoľko pacientovi na možné
bezpochyby medzi
túto nepríjemnú sa môže jednať aj o pocity strachu a obáv,
najstresujúcejšie
situáciu od príznakov štádium, ktoré je čo bude nasledovať
skúsenosti v živote
a symptómy choroby, takmer nevyliečiteľné. ďalej
človeka.
cez liečbu až po úplne
vyliečenie.
 Metódy Medline,

Údaje o metódach a aplikácií

interpersonálnej komunikácie s
onkologickými pacientmi počas celého
Black- well- ,,cancer
priebehu choroby boli získavané z synergy, communication‘‘,
literárnych zdrojov v databázach:

Web of science ,,supportive care

24 prác pod heslom communication‘‘

,,interpersonal
metaanalýza communication‘‘.
 Výsledky

Principiálne ciele z hľadiska psychosociálnej záťaže:

Príprava pacienta na vyrovnávanie sa s negatívnou správou.

Riešenie dopadu emocionálnej záťaže pacienta so život ohrozujúcou chorobou.

Umožnenie pacientovi pochopiť komplexné informácie ohľadom jeho diagnózy.

Príprava pacienta na komunikáciu so všetkým pracovníkmi, s ktorými sa môže počas liečby dostať do kontaktu.

Porozumenie klinickým údajom a prognóze jeho ochorenia.

Pomoc prekonať pocity neistoty a beznádeje a podporovať nádej na jeho prežitie.

Budovanie a podporovanie dôvery pacienta k ošetrovateľskému tímu, personálu, lekárom a jej udržiavanie počas celého procesu

1 2
Primárnym cieľom osobnej
komunikácie s pacientom je
pomôcť mu prekonať jeho
strach, stres či úzkosť,
ovplyvniť jeho emocionálne
útrapy a podporovať ho vo
vzdorovaniu chorobe.
Diskusia
Predmetná analýza vyzýva autority v
oblasti onkológie rozvinúť
ambicióznejšie štúdie a výskumy
komunikačného procesu ako súčasti
podporujúcej liečby, ktoré by priamo
osobne riešili kontextuálnu
komplexitu onkologickej
starostlivosti vpriebehu diagnózy,
liečby aprežívania.
3
Predložený prehľad klinických
zásad komunikácie s pacientom s
nádorovou chorobou vyúsťuje do
logického záveru, že problém
efektívnej komunikácie ako
súčasti emocionálnej podpory
pacienta si vyžaduje i v našich
podmienkach zvýšenú
pozornosť.
 Kľúčové aspekty zdravej komunikácie

Jasnosť a Úprimnosť a
Autenticita
zrozumiteľnosť otvorenosť

Aktívne
Otázky
počúvanie
+ https://www.youtube.com/watch?v=QMkZf8j0Gaw
Ďakujeme za pozornosť
Použitá literatúra
A.Měchurová: Jak dobře mluvit a úspěšně jednat, Praha 2002

Baddeley A. Working memory: Theories, models, and controversies. Annual Review of Psychology. 2012;63(1):1–29. DOI: 10.1146/annurev-psych-
120710-100422

Bailey, Shanell; Rico, Self (January 2015). "The Use of Small Groups and Unconventional Peer Tutoring: Helping Underprepared Students Succeed in
the Composition Classroom". POMPA: Publications of the Mississippi Philological Association. 32: 96–102.

Brinthaupt T.M., Hein M.B., Kramer T.E. The self-talk scale: Development, factor analysis, and validation. Journal of Personality Assessment.
2009;91(1):82–92.
DOI: 10.1080/00223890802484498

Corey, G. (2001). Case approach to counseling and psychotherapy (5th ed.). Belmont, CA: Thomson Brooks/Cole.

De Vito, J. A. (2008). Základy mezilidské komunikace. Praha: Grada Publishing.

Duncan R.M., Cheyne J.A. Incidence and functions of self-reported private speech in young adults: A self-verbalization questionnaire. Canadian
Journal of Behavioural Science/Revue Canadienne Des Sciences Du Comportement. 1999;31(2):133–136. https://doi.org/10.1037/h0087081

Ellis, D. G., and B. Aubrey Fisher, Small Group Decision Making: Communication and the Group Process, 4th ed. (New York: McGraw-Hill, 1994),
57.

Fujishin, Randy (2013). Creating Effective Groups (Third ed.). Rowman & Littlefield Publishers INC. pp. 83–87.

GABURA, J., GABURA, P., (2004). Sociálna komunikácia. Bratislava : Občianske združenie Sociálna práca, 2004, 128 s. ISBN 80-968927-7-0.

Gorrell, Michael Gorrell (2011). "E-books on EBSCOhost: Combining NetLibrary E-books with the EBSCOhost Platform". Information Standards
Quarterly. 23 (2): 31. doi:10.3789/isqv23n2.2011.07. ISSN 1041-0031
Použitá literatúra
Guffey, Mary E., Kathleen Rhodes and Patricia Rogin. Business Communication: Process and Product. 3rd ed. Toronto: Thomson South-
Western, 2010. 32. Print.

Charles R. (2008). "Interpersonálna komunikácia". In Wolfgang Donsbach

(ed.). Medzinárodná encyklopédia komunikácie. New York, New York: Wiley-Blackwell. s. 3671–3682. ISBN 978-1-4051-3199-5.

Janoušek, J. a kol. (Eds.). (1981). Sociální psychologie. Praha: SNP. JANOUŠEK, Jaromír. Sociálna psychológia . Vydanie prvé. Praha: Štátne
pedagogické vydavateľstvo, 1988. 185 strán. ISBN978-80-7367-283-6;JANOUŠEK,J. akol.:Sociální psychologie.Praha: S/P/N. 1988.ISBN
14-633-88; KOLLÁRIK, T. a kol.: Sociálna psychológia. 1.vyd.

Kassin, S. M. (2007). Psychologie. Brno: Computer Press.

Klinger E., Cox W.M. Dimensions of thought flow in everyday life. Imagination, Cognition and Personality. 1987;7(2):105–128.
https://doi.org/10.2190/7K24-G343-MTQW-115V

Kollárik, T. a kol., (2008) (Eds.). Sociálna psychológia. Bratislava: Univerzita Komenského.

Kožnar, J. (1992). Skupinová dynamika (Teorie a výzkum). Praha: Univerzita Karlova.

Použitá literatúra
Křivohlavý, J. (1988). Neverbální komunikace, Řeč pohledů, úsměvu a gest. Praha: Státní pedagogické
nakladatelstvo.
Křivohlavý, J. (1995). Tajemství úspěšného jednání. Praha: Grada publishing.
Křivohlavý, Jaro. Jak si navzájem lépe porozumíme. Svoboda, 1988. 240 str., číslo 25-095-88
KUZMIŠINOVÁ, V. : Personálny manaţment pre učiteľské špecializácie. 2. vyd. Prešov: Fakulta humanitných a
prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, 2002. 180 s. ISBN 80- 8068-137-6.
L.D. Duncan, Paralinguistic Behavior in Client-Therapist Communication in Psychotherapy. Dissertation.
University of Chicago 1965
La Barre, F. (2004). Jak mluví tělo, Neverbální chování v klinické praxi. Praha: Triton.
Langland-Hassan P. Inner speech. WIREs Cogn Sci. 2020;e1544. https://doi.org/10. 1002/wcs.1544
McCornack, Steve (2017). Choices & Connections. Macmillan learning. p. 281.