Bielkoviny sa nazývajú proteíny. Názov proteíny je z gréčtiny. V bielku sa nachádzajú bielkoviny. Bielkoviny vznikajú v rastlinných aj živočíšnych organizmoch. Rastliny si tvoria všetky potrebné bielkoviny z anorganických látok. Z rastlín najviac bielkovín obsahujú strukoviny, napr. hrach, šošovica, fazuľa, bôb, sója, ... Bielkovinový charakter majú aj niektoré vlákna, napr. ovčia vlna, hodváb, kožušina zvierat, perie, koža, ... Živočíchy prijímajú bielkoviny v potrave a pri trávení ich rozkladajú na jednoduchšie látky (na aminokyseliny). Z nich si tvoria vlastné bielkoviny a tie organizmus potrebuje. Bielkoviny sú zlúčeniny uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka, niekedy môžu obsahovať aj síru. Bielkoviny sú v potrave človeka nenahraditeľné, pretože iné látky neobsahujú dusík. Základná vlastnosť bielkovín je biologická aktivita. Bielkoviny sú veľmi citlivé na zmenu teploty. Pri zahrievaní sa mení štruktúra bielkoviny. K zmenám v štruktúre bielkovín dochádza aj v ľudskom organizme pri horúčke. Pri teplotách okolo 40 °C dochádza k ich poškodeniu. Varom bielkoviny biologickú aktivitu strácajú. V živých organizmoch plnia bielkoviny množstvo funkcií. Tvoria základný stavebný materiál všetkých buniek. Sú základnou zložkou enzýmov – látok, ktoré umožňujú priebeh reakcií v živých organizmoch. Medzi bielkoviny patria niektoré dôležité hormóny. Bielkoviny sú súčasťou niektorých dôležitých látok, napr. hemoglobínu. Za nepriaznivých podmienok keď organizmus vyčerpá všetky zásoby sacharidov a tukov, začne využívať ako zdroj energie bielkoviny. Prítomnosť bielkoviny dokážeme tzv. biuretovou reakciou, pri ktorej dochádza po pridaní zmesi hydroxidu sodného a síranu meďnatého k zmene sfarbenia zmesi. Táto reakcia sa používa napríklad aj na dôkaz bielkovín v moči. Bielkoviny sú v moči prítomné napr. pri ochoreniach močových ciest.