Bielkoviny

EMA MARTINKOVÁ 9.A

 Bielkoviny sa nazývajú proteíny. Názov proteíny je z gréčtiny. V
bielku sa nachádzajú bielkoviny.
 Bielkoviny vznikajú v rastlinných aj živočíšnych organizmoch.
Rastliny si tvoria všetky potrebné bielkoviny z anorganických
látok.
 Z rastlín najviac bielkovín obsahujú strukoviny, napr. hrach, šošovica, fazuľa,
bôb, sója, ...
 Bielkovinový charakter majú aj niektoré vlákna, napr. ovčia vlna, hodváb,
kožušina zvierat, perie, koža, ...
 Živočíchy prijímajú bielkoviny v potrave a pri trávení ich rozkladajú na
jednoduchšie látky (na aminokyseliny). Z nich si tvoria vlastné bielkoviny a tie
organizmus potrebuje.
 Bielkoviny sú zlúčeniny uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka, niekedy môžu
obsahovať aj síru. Bielkoviny sú v potrave človeka nenahraditeľné, pretože iné
látky neobsahujú dusík.
 Základná vlastnosť bielkovín je biologická aktivita. Bielkoviny sú veľmi citlivé
na zmenu teploty. Pri zahrievaní sa mení štruktúra bielkoviny.
 K zmenám v štruktúre bielkovín dochádza aj v ľudskom organizme pri horúčke.
Pri teplotách okolo 40 °C dochádza k ich poškodeniu. Varom bielkoviny
biologickú aktivitu strácajú.
 V živých organizmoch plnia bielkoviny množstvo funkcií. Tvoria základný
stavebný materiál všetkých buniek. Sú základnou zložkou enzýmov – látok, ktoré
umožňujú priebeh reakcií v živých organizmoch.
 Medzi bielkoviny patria niektoré dôležité hormóny. Bielkoviny sú súčasťou
niektorých dôležitých látok, napr. hemoglobínu.
 Za nepriaznivých podmienok keď organizmus vyčerpá všetky zásoby sacharidov
a tukov, začne využívať ako zdroj energie bielkoviny.
 Prítomnosť bielkoviny dokážeme tzv. biuretovou reakciou, pri ktorej dochádza
po pridaní zmesi hydroxidu sodného a síranu meďnatého k zmene sfarbenia
zmesi.
 Táto reakcia sa používa napríklad aj na dôkaz bielkovín v moči. Bielkoviny sú v
moči prítomné napr. pri ochoreniach močových ciest.