PaedDr.

Silvia Hajdúová

Literárna
moderna
80 roky 19. storočia až
20 roky 20. storočia
 SVETOVÁ literatúra v období
MODERNY
Symbolizmus + dekadencia +
impresionizmus = literárna moderna
• Symbolizmus (gréc. symbolon – znak,
náznak) je literárne a umelecké hnutie v
80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku.
• Základným prostriedkom na vyjadrenie je
symbol, ktorý mal zvýrazniť viacvýznamo-
vosť básnikovej výpovede. Napr.:
 = láska,  (biela holubica) = mier,
O.K  strážna veža = Rožňava
 = O.K,
Franz Von Stuck: Hriech
• Dekadencia (franc. décadence – úpadok)
je myšlienkový a umelecký prúd z konca
19. a začiatku 20. storočia.
• Za dekadentov sa pôvodne označovali básnici,
ktorí nepísali tradičnú poéziu.
• Pre literatúru je príznačný subjektivizmus,
individualizmus a pesimizmus, zblíženie
poézie s hudbou a maliarstvom.
• Rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje nálado-
vosť a fantáziu, často úzkosť a depresie
človeka.
• V slovenskej lit. nemala svojich
predstaviteľov.
• Impresionizmus (lat. impresio – dojem)
je umelecký smer, ktorý vznikol v 2. polo-
vici 19. storočia vo Francúzsku.
• Základom je zobrazenie prchavých zmyslo-
vých vnemov a dojmov.
• Literárny impresionizmus sa prejavil najmä
v lyrike.
• Spisovatelia využívali eufóniu, farebné
asociácie, náladovosť, všetky odtiene
zážitkov, lyrické opisy a sugestívnosť.
• Dôležitý bol vnem,
vnem pretože podľa impre-
sionistov „krajina je stav
duše“.
 Názov dostal podľa obrazu
francúzskeho maliara Clauda Moneta
Impresion, soleil levant (Dojem, východ slnka)
• Znaky symbolizmu:
1) Používanie symbolov
2) Idealizmus
3) Iracionalizmus – v popredí je cit, zážitok,
intuícia
4) Individualizmus – vyzdvihovanie jednotlivca
nad celok
5) Skepsa (pochybovanie) voči svetu, voči
spoločnosti
6) Hľadanie nových priestorov – v neskutočne, v
sne, teda mimo reality
7) Hra s asociáciou – združovanie
predstáv
 Prekliati básnici
• na konci 19. storočia sa označovali tí
básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii.
• Predstavitelia: Francúzi
Charles Baudelaire, Paul Verlaine,
Jean Arthur Rimbaud

• Charles Baudelaire
(1821-1867)
narodil sa aj zomrel
v Paríži
• tvorba:
• Kvety zla – najvýznamnejšia básnická
zbierka
• Komponovaná ako dramatické dielo, je
rozčlenená do častí: Splín a ideál, Parížske
obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť.
• Kvety zla sú výpoveďou o básnikovej
poetickej ceste od romantizmu až po
symbolizmus.
• Spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha,
večnosť a dôvernosť.
• Jean Arthur Rimbaud
(1854 – 1891)
detstvo, mladosť,
vzťahy v rodine,
sociálne a spoločenské
prostredie zohrali určujúcu
úlohu v jeho tvorbe.
• tvorba:
• Pobyt v pekle – prvotina,
prvotina prevažujú básne v
próze
Básne – zbierka básní
• Paul Verlaine
(1884 – 1896)

• patril k zakladateľom
symbolizmu
• tvorba:
• Prekliati básnici – kniha,
kniha v ktorej uchoval
spomienky na obdobie symbolizmu
• Božská láska – básnická zbierka
• vyšla aj v slovenčine
»uplatnil v nej motívy lásky, smútku a
túžby.
Film Agnieszky Holland (režírovala film
Jánošík) o mileneckom vzťahu staršieho
ženatého Paula Verlaina a vtedy 16-ročného
arogantného básnika Arthura Rimbauda
Úplné zatmenie
• Avantgarda (franc. predvoj)
• je jedna z etáp moderného umenia na
začiatku 20. storočia (okrem symbolizmu,
dekadencie, impresioniz. sú to všetky -izmy)
• Expresionizmus – umelecký smer, ktorý
vznikol začiatkom 20. storočia v Nemecku.
• Vyznačuje sa zobrazovaním vnútorných
zážitkov a predstáv jednotlivcov.
• Využívali sa silné kontrasty a dynamickosť.
dynamickosť
– Po roku 1918 zobrazovali zážitky z 1.
svetovej vojny.
– Vykresľovali skutočnosť v obnaženej
 •podobe – v grotesknej alebo
karikatúrnej podobe.
•Predstavitelia v literatúre: Bertolt Brecht
• Impresionizmus • Expresionizmus
• krásy prírody • vnútorné pocity
• vnem, okamih ľudí
• pekné zážitky • dynamika
• príjemné pocity • otrasné zážitky
• nepríjemné pocity


 Edvard Munch

Strach Výkrik
• Surrealizmus je umelecký smer, ktorý
vznikolv 20. rokoch 20. storočia vo
Francúzsku a rozšíril sa v celej Európe.
• Poéziu chápali ako prelínanie sna a
skutočnosti, opierali sa o psychoanalýzu.
• Surrealistická literatúra využívala
metaforické zložky, symboly a alegórie.
• Surrealistická poézia sa zriekla
pravidelného rytmu a rýmu.
• Predstavitelia v literatúre: André Breton
• Výrazný predstaviteľ surrealizmu vo
výtvarnom umení: španielsky maliar
• Salvador Dalí

Neodbytnosť
spomienok
• Kubizmus je umelecký smer, ktorý
vznikol okolo roku 1910 v Paríži.
• Kubisti zobrazovali pomocou základných
geometrických útvarov.
• Literárny kubizmus zdôrazňoval obraz
alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané
asociácie.
• Kombinácie obrazov uskutočňovali na
základe neočakávaných spojení, bez
logickej nadväznosti.
• Básnici využívali typografické úpravy
veršov, napr. Guillaume
Apollinaire: Kaligramy
KALIGRAM
Najznamejší predstaviteľ kubizmu vo
výtvarnom umení – Španiel žijúci vo
Francúzsku – Pablo Picasso

Aviňonské Traja hudobníci

slečny
• RUSKÁ literárna moderna
• Vladimír Majakovskij
• usiloval sa o novú poéziu
• vniesol do poézie 20. rokov svojskú
grafiku verša
• obohatil jazyk a svojské novotvary,
hovorovú reč a netradičné metafory,
• rozbil v poézii dovtedajší literárny vkus.
• Tvorba: poéma Vojna a mier,
»Satirická hra Horúci kúpeľ
• Sergej Jesenin
• pochádzal z roľníckej rodiny, čo natrvalo
ovplyvnilo jeho poéziu.
• Jesenin sa považuje za najvýraznejšieho
básnika ruskej prírody, udržiavania
jednoty medzi prírodou, predmetmi a
človekom.
• Tvorba: poézia Dúha – ťaží zo skúsenosti
a poznania prírody, voľného života mimo
mesta.
– Autor pracuje s obraznou
metaforou a
melodickým básnickým
jazykom.
• ČESKÁ literárna moderna
• koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa
česká literatúra „oslobodzuje“ od plnenia
spoločenských funkcií (národné
sebauvedomenie, politická samostatnosť,
obrana pred germanizáciou).

• Najvýznamnejší predstavitelia:
• Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova,
František X. Šalda,
• Petr Bezruč, Fráňa Šrámek.
• Petr Bezruč
• jeho básne sú výrazne epické,
• vyjadrujú osobný zážitok a nenaplnený
hlboký cit.
• Tvorba:
• básnická kniha Slezké písně – báseň
Maryčka Magdonová je sociálna balada o
živote baníkov a ich rodín na Ostravsku.
• Báseň Ostrava – známa sociálna balada.
• Fráňa Šrámek
• vniesol do českej literatúry umelecký smer
vitalizmus.
• Vitalizmus:
• rozvíjal kult zmyslov, radosť zo života, z
existencie človeka.
• oslavoval lásku, krásu, radosť z poznávania
sveta.
• Tvorba: Nové básne – nadšenie zo života,
útek do prírody.
SLOVENSKÁ literárna moderna

• A) poézia:
• Ivan Krasko (1876 – 1956)
• vlastným menom Ing. Ján Botto
• rodisko - Lukovištia na Gemeri
• vyštudoval chemickú fakulta v Prahe
• počas 1. svetovej vojny bol na ruskom i
talianskom fronte
• žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave,
• vstupoval do slovenskej poézie pod
 • Janko Cigáň – podpisoval básne, ktoré
posielal do časopisov Slovenské pohľady
a Dennica
• Ivan Krasko – pod týmto menom častejšie
písal poéziu
• Tvorba:
• dve básnické zbierky: Verše a Nox et
solitudo (Noc a samota)
Sú písané symbolizmom a impresionizmom.
• Neopisuje fakty objektívneho sveta, ale
podáva ich cez vlastnú dušu, cez osobný
obraz, cez svoj vlastný subjekt.
»Symboly: mesiac, večer, noc,
smútok, samota, ticho.
• Lyrický hrdina v jeho básňach je často
sám autor.
1. básnická zbierka Nox et solitudo (Noc
samota):
• najznámejšia báseň Topole
• lyrická, prírodná tematika, vyjadruje cit k
prírode. Chce porozumieť prítomnosti,
vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou
a osobnou situáciou človeka.
• Vyjadruje smútok, melanchóliu, uzavretosť
básnika.
»Symbol topole = samota
2. básnická zbierka Verše
• báseň Baníci:
• báseň so sociálnou tematikou,
• autor rozšíril lyrické motívy aj o tie, ktoré
alegorizujú (démon) a symbolizujú (zrada,
sloboda, odriekanie).
• mystickosť a tajomnosť sa stali úvodom
buričstva v básni.
• báseň Otcova roľa:
• vyjadruje svoje myšlienky, pocity, nálady
• prostredníctvom svojich pocitov
vyslovuje aj pocity celej svojej
generácie.
• opisuje svoj rodný kraj a vyjadruje
smútok za domovom.
• Symbol roľa: 1. skutočné pole otca
• 2. vlasť – národná roľa
• 3. domov
• báseň Otrok:
• skladá sa z troch strof,
• vyjadruje protest voči všetkým, ktorí
popierajú slobodu človeka a národa, nesúhlas
s útlakom.
otrok = symbol neslobody,
útlaku
• B) próza:
• Janko Jesenský (1874-1945)
• predstaviteľ prozaickej tvorby slovenskej
literárnej moderny
• Tvorba:
• debutoval „ľudovou“ rozprávkou Mišo
• Malomestské rozprávky:
• motivický základ malomestských próz
tvorí vždy určitý konflikt, rozpor:
rozpor veľmi
často je to citová alebo mravná kríza vo
vnútri hrdinu (poviedky
Večera, Elenka)
• rozpor medzi slovami a činmi postavy
(poviedka Strašidlo)
• komický protiklad medzi správaním doma
a na verejnosti (poviedka Výborník)
• vnútorné nezhody postáv autor kombinuje s
nedorozumeniami, nepochopením,
• otvoreným nepriateľstvom a roztržkami
medzi postavami v súkromnom a rovnako
aj vo verejnom živote (poviedky Hríby,
Pani Rafiková, Štvorylka, Kukuk).
• buduje zápletku na rozdieloch životného
názoru medzi predstaviteľmi sociálnych
vrstiev (poviedka Slnečný
kúpeľ).
• Dej poviedky ŠTVORYLKA
• Odohráva sa v malom meste, v čase, keď
sa blíži letná zábava.
• Organizátor bálu, pán podsudca,
podsudca je zaľúbený do
slečny Olinky,
Olinky ktorá mu sľúbi pred bálom
všetky tance – štvorylky i čardáše.
• Do mesta prichádzajú oficieri a všetky slečny
chcú tancovať iba s nimi.
• pán podsudca s ostatnými chlapmi odchádza do
krčmy.
– Bál je v plnom prúde a zrazu zaznie
„alarma“ o oficieri odchádzajú.
• Osem tanečníc zostane bez tanečníkov
a až do rána sedia na svojich miestach
samy.
• idea: zosmiešnenie márnivosti,
ľahkomyseľnosti malomeštiackych slečien.

• Dej satirickej poviedky PANI RAFIKOVÁ

• Pani Rafiková je pokrytecká klebetnica.
• Má muža podsudcu a dcéru Milušku;
• Svojho muža neustále poučuje a
napomína, ironizuje každý jeho čin.
• Odchádza ku krajčírke, pretože sa jej
zdá, že jej dcéra a mladá vdova Malinová
majú rovnakú látku na šaty.
• Tam sa dozvedá, že vdova Malinová sa
včera zoznámila s mladým advokátom
Brveníkom.
• Rafiková si informácie potrebuje overiť a
preto prichádza k Malinovej, kde si
vymýšľa nehoráznosti o Brveníkovi.
• Neskôr sa všetky panie zídu u Polesnej a
Rafiková klame, že mladý advokát požiadal
o ruku jej dcéru Milušku. Ženy
však už vedeli, že si berie Malinovú.
• U Rafikovcov je každý na nohách,
pretože Miluška zmizla bez slova. Vydala
sa za chudobného učiteľa francúžštiny.
• Rafiková reaguje „rafikovsky“: Netrápi ju,
ako si jej dcéra sama poradí vo svete, ale
narieka, ako sa s takou hanbou ukáže ľuďom
na oči.
• Idea: ostré pranierovanie a výsmech
malomeštiactva.
• Román Demokrati:
• je vrcholným dielom Janka Jesenského
• nemá pevnú dejovú líniu:
• je založený na vzťahu Dr. Landíka a
kuchárky Hany,
• je prerušovaný epizódami a obrazmi z
politického života,
• román sa skladá z dvoch častí:
• Dej 1. sa odohráva v Starom meste,
• v 2. sa premiestňuje do Bratislavy.
• Idea: humoristicky útočí na malosť a
tuposť slovenského meštiaka. Odkrýva
slabé miesta v morálke, ideáloch a v
zmysle života;
• hlavná postava románu Dr. Landík sa usiluje
vniesť ideu demokratizmu dôsledne do
života, a to je prameňom jeho utrpenia a
konfliktných situácií.
• odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie
v skromnom živote malého úradníka v
šťastnom manželstve so slúžkou Hanou,
Hanou
ženou, schopnou všetkých obetí.
• iný charakter má postava advokáta Dr.
Petroviča - vyzdvihuje demokraciu, ale
súhlasí s tým, aby sa dostal do popredia
nedemokratickými prostriedkami,
• jeho životným krédom sú peniaze a politická
moc,
• aj vlastnú dcéru Želku predáva za zhýralca,
len keď je bohatý a politicky vplyvný.