Vývin psychiky

PaedDr. Andrea Malá

Gymnázium Snina
VÝVIN = ontogenéza psychiky
- s hotovou nemennou psychikou sa nikto nenarodí, počas života sa
psychika mení, vyvíja;
Podstata vývinu psychiky – dva aspekty:
- socializácia – človek prichádza na svet ako biologická bytosť, postupne sa
zaraďuje do spoločnosti, do určitých sociálnych skupín, kde platia isté
normy, zvyky, obyčaje.
Fáza primárnej socializácie – detstvo – výchova,
fáza sekundárnej socializácie – dospelosť – sebavýchova.
- individualizácia = personalizácia– hľadanie/ pochopenie samého seba, v
priebehu vývinu sa stávajú ľudia osobnosťami, nadobúdajú špecifické črty,
ktorými sa odlišujú od iných, menia alebo sa objavujú aj nové vlastnosti u
jednotlivca, všetko to vedie k svojráznosti v psychike.
 Činitele vývinu psychiky
Biologické (vnútorné) činitele:
a) nervová sústava – vykonáva najväčšiu syntézu regulácie
správania a prispôsobuje organizmus prostrediu a podmienkam
života;
b) dedičnosť – mechanizmus, ktorým sa prenášajú gény
( predispozície, vlohy) z rodičov na potomkov. dedičná informácia sa
odovzdáva prostredníctvom génov v momente oplodnenia; do
genetického kódu sa zapisujú pohlavie, farba pokožky, veľkosť a tvar
tela, ale aj faktory, kt. určujú naše psych. vlastnosti;
 genotyp = súbor zdedených génov;
 fenotyp = prejavenie genotypu v konkrétnych podmienkach, v
prostredí, vzniká tak vlastnosť;

Činitele prostredia (vonkajšie) – pomáhajú človeku

získavať skúsenosti s prírodou a so sociálnymi javmi. Osobitný
význam má vplyv rodičov, výchova, škola.

PR.: Ak rodič pristupuje k dieťaťu so zdravou náklonnosťou, dôverou v jeho schopnosti, formuje sa u neho pozitívny postoj k
životu. Naopak, ak je dieťa vystavené od detstva ľahostajnosti a nezáujmu rodičov, aj v dospelom veku upozorňuje na seba –
nezdravá snaha byť stredobodom pozornosti za každú cenu.
 Interakcia medzi biologickými
činiteľmi a činiteľmi prostredia
 Čo vyplýva najviac na vývin psychiky? Je to dedičnosť, prostredie, hormonálna
činnosť? Zväčša sa zveličuje úloha dedičnosti („Aj tak je vo všetkom podstatnom po
tebe ... – v rozprávke Tri oriešky pre Popolušku) alebo úloha prostredia („Dajte mi tucet
detí a ja z každého vychovám špecialistu bez ohľadu na jeho talent, dispozície, rasový
pôvod, ...“ J.B.Watson)
 CH. Darwin so svojou evolučnou teóriou, zdôrazňuje biologický základ ľudského
vývoja a jednoznačný vplyv dedičnosti, tým stavia do popredia jednoznačne biologické
determinanty
 napr., novoveký filozof J. Locke tvrdí, že myseľ narodeného dieťaťa je „tabula rasa“
(čistá nepopísaná tabuľa), do nej sa v priebehu života zapisujú všetky nadobudnuté
skúsenosti a znalosti získavané prostredníctvom zmyslov.
 V 20. storočí s nástupom behaviorizmu sa výraznejšie presadzovali stúpenci
dominantného vplyvu prostredia. B. F. Skiner tvrdil, že ľudská myseľ je úplne
poddajná a výchovou je možné z dieťaťa „vytvoriť“ akýkoľvek typ dospelého bez
ohľadu na jeho dedičnú výbavu.
V súčasnosti väčšina psychológov tvrdí, že dôležitú úlohu pri vývoji
zohráva tak vplyv dedičnosti ako aj prostredia.