Hormóny nadobličiek

a) Makroskopická stavba nadobličky

b) Mikroskopická stavba nadobličky.

1. väzivové puzdro
2. glomerulárna vrstva kôry
3. fascikulárna vrstva kôry
4. retikulárna vrstva kôry
5. dreň

Nadobličky (glandulae suprarenales) sú párové endokrinné žľazy. Svojím tvarom sa podobajú

maličkým pyramídam. Skladajú sa z kôry a drene.

A) Hormóny kôry nadobličiek rozdeľujeme podľa chemickej stavby a účinku na:

1.glukokortikoidy – ich najdôležitejším predstaviteľom je kortizol,

- zasahujú do metabolizmu bielkovín a cukrov
- majú protizápalový a protialergický účinok.
2.mineralokortokoidy
• hlavným predstaviteľom je aldosterón, ktorý zvyšuje priestupnosť obličkových kanálikov pre Na,
ktorý sa vracia spolu s vodou späť do organizmu,
• podporuje vylučovanie draslíka obličkami. Stála koncentrácia Na a K je nevyhnutná pre prenos
nervových vzruchov a kontrakciu svalov, ako aj pre udržiavanie TK.
3. androgény – nemajú podstatný fyziologický význam. Pri niektorých nádoroch nadobličiek sa ich tvorí
nadmerné množstvo, čo má za následok zmeny v stavbe sekundárnych pohlavných znakov (u žien =
maskulinizácia, u mužov = feminizácia).

B) Hormóny drene nadobličiek sú 2:

1. adrenalín – rozširuje svalové cievy a podporuje činnosť srdca, zvyšuje silu srdcového svalu, rozširuje
lúmen bronchov a zlepšuje ventiláciu pľúc, zvyšuje systolický tlak

2. noradrenalín – vyvoláva celkové zúženie ciev, zvyšuje TK (aj systolický, aj diastolický)

• hormóny drene nadobličiek veľmi výrazne pôsobia na metabolizmus pečene, nervového tkaniva a
svalov (zvyšujú odbúravanie tukov a zásobných cukrov – glykogén)
• zúčastňujú sa aj na tzv. poplachových reakciách organizmu (na boj alebo útek) = likvidácia alebo
zníženie následkov neprimeraného zaťaženia.
Hormóny podžalúdkovej žľazy
Podžalúdková žľaza (pankreas) je druhá najväčšia žľaza
tráviacej sústavy. Skladá sa z 2 častí:
1. vonkajšiu sekrečnú časť tvoria žľazové bunky, ktoré
produkujú pankreatickú šťavu. Tá odteká do dvanástnika.
2. Vnútornú sekrečnú časť tvoria:
Langerhansove ostrovčeky – sú to zhluky buniek,
roztrúsené v hmote podžalúdkovej žľazy. V pankrease ich je
asi 1 milión, ale ich hmotnosť je len 1 gram! Ostrovčeky sa
skladajú z 2 typov buniek. Každý typ buniek produkuje iný
hormón:
Najväčší význam má inzulín (produkujú ho beta bunky). Jeho
hlavnou úlohou je regulovať koncentráciu cukru v krvi =
zvyšovať priepustnosť tkanivových buniek pre glukózu a
aminokyseliny. U zdravého človeka sa pohybujú hodnoty
cukru v krvi od 3,3 – 6,6 mmol/l
Stála koncentrácia krvného cukru závisí od výdaja glukózy z
pečene, kde sú uložené zásoby cukru. Inzulín umožňuje
prestup glukózy z krvi do buniek.
2. Druhým dôležitým hormónom je glukagón (produkujú ho alfa
bunky). Jeho účinok je opačný ako inzulínu = glukagón zvyšuje
koncentráciu krvného cukru.
Tvorba inzulínu a glukagónu je riadená spätnou väzbou. Hlavným regulačným prvkom je
koncentrácia cukru v krvi. Ak sa koncentrácia krvného cukru zvýši, zvyšuje sa aj sekrécia inzulínu a
poklesne tvorba glukagónu a opačne.