Územie Slovenska v období

Veľkej Moravy
dejepis
 Vznik Veľkej Moravy
• Na prelome 8. a 9. str. vplyv Avarov slabne po konfliktoch
s Franskou ríšou

• V roku 822 sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých

veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme

• Postupne po porážke Avarov vplyv Slovanov znovu silnel

• Pribina bol v rokoch 825 až 833 posledným kniežaťom

samostatného Nitrianskeho kniežatstva
• Roku 833 bol vyhnaný Mojmírom a samostatné
kniežatsvá Moravy a Nitry sa spojili do jedného - Veľkej
Moravy

Mojmír Pribina

V Nitrianskom kniežactve vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu Mojmírovcov

• Pribina bol od roku 840 do 861 prvým kniežaťom
Blatenského kniežatstva na území dnešného Maďarska

po Pribinovi nastúpil jeho syn Koceľ.

Za jeho vlády bolo centrom slovienskej
vzdelanosti.

Blatnohrad
 • r. 846 bol knieža Mojmír I. zosadený
východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom, a
na trón bol dosadený jeho synovec Rastislav,
ktorý postupne začal posilňovať svoje postavenie
v stredoeurópskom priestore
Rastislav
• Na jeho prosbu Byzantský cisár Michal III poslal
na územie Moravy r. 863 Cyrila a Metoda.

• Taktiež sa v tom období po prvýkrát v Karpatskej kotline objavili

kočovní starí Maďari (Uhri), ktorí vtedy podnikali spoza Karpát
sporadické lúpežné výpravy do Európy.
• Roku 870 Svätopluk (Rastislavov synovec) nechal
zajať Rastislava a vydal ho Franskej ríši.

• V roku 874 uzavrel Svätopluk s Ľudovítom

Nemcom mier.
Svätopluk

• Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave

pripájať rozsiahle územia. Za Svätopluka
dosiahla Morava svoj najväčší rozmach.

• V roku 894 zomrel Svätopluk a s ním sa

skončilo aj vrcholné obdobie ríše.
Pravdepodobná najväčšia rozloha za panovania Svätopluka
 Zánik Veľkej Moravy
• Spôsobili hlavne spory Medzi Mojmírom II a
Svätoplukom II (synovia Svätopluka)

• Opakované nájazdy Uhrov

• Stratou územia a tým aj ekonomický úpadok

• Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína

ešte v roku 942
Panovníci Veľkej Moravy

Mojmír I. (833 – 846)

Rastislav (846 – 870)
franskí správcovia Viliam a Engelšalk
Slavomír (871)
Svätopluk (871 – 894)
Mojmír II. (894 –906/907)
Pôvodné náboženstvo Slovanov bolo polyteistické.
• Perún - najvyšší boh, vládca neba a blesku (nadávka - do paroma
pochádza z jeho mena)
• Svarožič - boh vojny
• Veles - boh stád
• Vesna - bohyňa jari a znovuzrodenia
• Mokoš(ka) - bohyňa zeme a úrody
• Morena - bohyňa zimy a smrti
• Pritom Slovania verili na nadprirodzené bytosti (víly, démoni,
škriatky), uctievali prírodné úkazy (letný a zimný slnovrat) a ďalšie
prírodné útvary (stromy, háje, studničky).
• Zmeny nastali až koncom 8. a začiatkom 9. stor. - vďaka pôsobeniu
kresťanských misionárov.