Aprilova Vojna

-Marko Gaspar A David Sladok

-Pristupenie Juhoslavie Paktu Troch
Velmoci

• Politika približovania sa Juhoslovanského kráľovstva Nemecku a

Taliansku sa začala po atentáte na kráľa Aleksandra a formovaní vlády
Milana Stojadinovića. Knieža Pavle Karađorđević a vláda Cvetković
Maček schválili rozhodnutie o pristupovaní Juhoslávie Paktu troch
veľmocí (srb. Trojni pakt), ktorý sa konfrontoval so silnením Tretieho
reichu, ktorý sa ešte roku 1938 po anschluse dostal na hranice
Juhoslovanského kráľovstva. Do roku 1941 Juhoslávia sa takmer v
úplnosti našla v okrúžení štátov, ktoré boli v zväze s nacistickým
Nemeckom. Juhoslovanská vláda bola mienky, že Juhoslovanské
kráľovstvo nemá sily vzoprieť sa Nemecku a že nemôže očakávať
vojen- skú pomoc od Veľkej Británie. Predseda vlády Dragiša
-Stretnutie Dragise Cvetkovica
Cvetković podpísal 25. marca 1941 vo Viedni Protokol o pristupovaní aj Ministra zahranicnych veci
Juhoslovanského králov- stva Paktu troch veľmocí. Nemecka Joachim von Ribbentrop
na podpisu Protokolu 25.marca v
Viedni
 Vojenske Prevrati a Demonstracie
27.Marca
• Pristupovanie Juhoslovanského kráľovstva Paktu troch veľmoci vyvolalo ska a duchovenstva
Vojensky Prevrat
Srbskej pravoslávnej cirkvi. Oficieri vojenského letectva jom Mirkovićom za podpory britskej
- Vojensky
výzvednej služby vykonali vojenský juhoslovanského vojska v čele s generálmi Dušanom
uder,zmena moci v
Simovićom a l prevrat v noci z 26. na 27. marec. Zvrhnutá bola vláda Cvetković Maček a král
niektorom state
Petar II. Karađorđević vyhlásený bol za plnoletého, aby formálne p vzal správu nad krajinou do
proti ustavy,za ktoru
svojich rúk. Na uliciach Belehradu a iných miest prevažne v Srbsku, ale i v iných častiach
stoji skupina
oficierov Juhoslávie (Bosna, Dalmácia...) ná rod 27. marca vyšiel do ulíc a začali sa demonštrácie.
Vykrikovali heslá proti rob)!" a „Radšej vojna ako pakt (Bolje rat nego pakt)!" Demonštrácie mal
pristupovaniu Paktu troch veľmocí:,,Radšej hrob ako otrok (Bolje grob nego V nich účasť mali aj
príslušnici občianskych politických strán a príslušnici Ko výrazne patriotický charakter a črty
spontánneho ľudového zoskupovania zmena m štáte ktorou cierov munistickej strany Juhoslávie.

-Demonstracie v Belehrade 27.Marca

 Aprilova Vojna A Okupacia Juhoslavie

• Nemecko spolu so svojimi spojencami (Talianskom, Maďarskom a Bul- harskom) zaútočilo na

Juhoslovanské kráľovstvo bez vyhlásenia vojny, ako znak odvety pre opúšťanie Paktu troch veľmocí. V
časných ranných hodinách 6. apríla 1941 začalo sa bombardovanie Belehradu. Ten dátum sa pokladá za
začiatok druhej svetovej vojny na území Juhoslávie. Juhoslovanské voj- sko nebolo vstave klásť väčší
odpor, kapitulovalo už 17. apríla. Kráľ Petar II. a predstavitelia štátneho a vojenského vrchu opustili štát a
útočisko našli spojencov v Londýne, kde pobudli väčšiu časť vojny. Zajatých a odvede- ných do
nemeckého zajatia bolo medzi 180 000 a 190 000 príslušníkov ju- oslovanskej armády (Srbov, Slovincov
a Židov). Juhoslávia bola okupovaná rozdelená medzi Nemcami a ich spojencami.
- -Okupacie Rozdelenie Juhoslavskeho Kralovstva Roku 1941
Bombardovanie
Belehradu 6.Aprila
• V Aprilovej vojne najviac bolo postihnuté
sidelné mesto Juhoslovanského královstva.
Belehrad bol bombardovaní 6. aprila včasráno
ako odveta za vystu povanie z Paktu troch
veľmocí. V útoku zahynulo vyše 2 000 občanov
a vyte 600 budov bolo zničených. Nepriatel
nevyberal ciele, triafal obytné budovy, nemoc
nice, školy a počas bombardovania zhorela aj
Národná knižnica Zrúcaniny po nemeckom
bombardovani

-Zrucaniny po Nemeckom Bombardovani

Babkovy Nezavisly Chorvatsky Stat
(NDH)

• Počas aprilovey Vojny dňa 10 1941 vyhlasený bol batikový

Nezávisly chorvátsky stát (NDH), ktory zahrhov Chorvatsko
Bosnu a Hercegoving a Sriem. V čele NDH bol vodca
ustafovského hnu tia Ante Pavelic, ktorému podporu dala a
katolicka cirkev v čele sa záhrebským arc biskupom Alojajem
Stepincom. Hned po formovani NDH ustatove začali prenasle
dovanie, násilné prekrstovanie, vraždenie a vyhananie
srbského obyvatelstva z toho územia, ale aj teror nad Zidmi,
Roman a politickými nepriateľmi