Ekologické

katastrofy
M a t e j R yb o vi č

L u k á š B u jň á

k Matej J ack

ulík Lukáš L

ízak

Ma t e j Šuflia
rsk y

J a k u b S t ra

šk o F i l i p S c

h mi d t M a rk o

Molnár

R a jmu n d Fri
sí k
Obsah
Ú vod
Ekologické katastrofy predstavujú
vážne nebezpečenstvo pre našu planétu
a všetkých jej obyvateľov. I c h rozsah a
dopady sú obrovské, a preto je dôležité,
aby sme im venovali zvýšenú pozornosť
a úsilie.
Najväčším zapríčiniteľom ekologických
katastrof je globálne oteplovanie.
Deepwater Horizon

Deepwater Horizon bola plávajúca

vrtná plošina postavená v roku 2001.

Istý čas to bol najhlbší ropný vrt

histórie.

Dňa 22 . apríla 2010 sa potopila pri vŕtaní

v Mexickom zálive v dôsledku explózie, ku
ktorej došlo o dva dni skôr.

S a m o t n ý vrt však zostal otvorený a začalo

z neho unikať veľké množstvo ropy.
Deepwater Horizon
Uzáver, ktorý mal v takom prípade vrt
ihneď uzavrieť, však zlyhal a ropa z vrtu
začala v yte kať priamo do mora.

Následne sa vytvorila ropná š kv rna, ktorá

30 . a pr íla 2010 pokr ý v a la už t a km e r 10
000 km² a jej okraj sa blížil k pobrežiu.
Dnes už táto plošina nespôsobuje
nebezpečenstvo a vrt bol u z a v r e t ý .

Táto ekologická katastrofa mala fatálny

dopad na životné prostredie
Balloonfest '86

• 27 . septembra 1986 bolo nad

mestom
Cleveland v y p u s t e n ý c h do vzduchu
približne 1 ,5 milióna balónov v
snahe prekonať Guinnessov
s v e tov ý
rekord.

• Podujatie malo byť neškodným

kaskadérskym akčn ým záberom na
získa n ie f in a n č n ý c h pr ost r ie dkov.
Následky

• Balloonfest v Clevelande viedol k masívnemu

znečisteniu prírody, keď sa milióny balónov
dostali do vôdnych tokov a blokovali prietok
a prístup kyslíka pre vodné organizmy.

• Okrem toho balóny ohrozili životy vtákov a

iných zvierat, keď sa stali potravou alebo im
blokova li tra sy, čo viedlo k i ch úh ynom a
narúšaniu miestnych ekologických rovnováh.
 Austrálske požiare
• Lesné požiare v Austrálii v rokoch 2019 – 2020
sú
označované za jednu z n a j h o r š í c h k a t a s t r o f pre d i v o k ú
zver v m o d e r n e j hi s tóri i
• Počas nich zhorelo spolu 19 miliónov
hektárov pôdy, 2700 domov a o život prišlo
34 ľudí

• S t r a t y vyčísľuje krajina aj medzi živočíchmi

• Podľa štúdií požiare postihli:

 143 miliónov cicavcov

 2 , 46 m ilia r dy pla zov

 180 miliónov v tákov

 51 miliónov žiab
Austrálske požiare

• Po požiaroch ostala ohrozená

austrálska populácia koál. Oheň
ich mal o život pripraviť až 5 -
tisíc.

 Austrália je j e d n ý m z
epicentier s v e tov e j biodiverzity.
 Na kontinente žije okolo 250
cicavcov, ktoré nežijú nikde
inde
na s v e te .

• Išlo o najrozsiahlejšiu a najdlhšiu

sezónu požiarov v modernej
histórii Austrálie. Vedci pripisujú
závažnosť tejto krízy klimatickej
zmene.
Londýnsky smog

Londýnsky smog bol najv äčš i smog ktorý zasiahol európske mesto.

Tr v a l od 4 -
9 . 12 . 1952
Zima v roku 1952 bola jedna z najchladnejších.

Ľudia v Londýne museli kúriť menej kvalitným h ne dým uhlím.

Hnedé uhlie spôsobilo teplotnú inverziu ktorá vyvrcholila vznikom

smogu.
 Londýnsky smog

V idit e ľn osť bola v n ie kt or ý c h č a st ia c h iba 1

m
Automobilová a v e r e j n á doprava skolabovali.

Nemocnice boli plné zr anených ľudí

Smog bol taký hustý že sa dostal až do budov a domov.

Kriminalita bola veľmi vysoká zlodeji prepadávali domy bez toho aby si ich
niekto všimol.
Londýnsky smog

Smog za necelý týždeň spôsobil smrť 12 tis ľudí

Smog zabil hlavne malé deti a starých ľudí ktorý mali respiračné
problémy.

V dôsledku tejto katastrofy sa v Spojenom kráľovstve schválil zákon o

ochrane ovzdušia ktorý podobnej katastrofe má zabrániť
Veterná kalamita v
Tatrách v roku 2004
P ia t ok 1 9 . n ov e m b r a 2 0 0 4 n a v ž d y z m e n il
tv á r
Vy soký c h Ta t ie r, a ko ic h p oz n a li m n oh é
g e n e r á c ie ľu d í .

V t e n d e ň p op olu d n í a p od v e č e r p r
išie l d o t a t r a n s k e j ob lasti m o h u t n ý stud
e n ý front, sp r e v á d z a n ý e x t r é m n y m
v e t r om , kt or ý
d osa h ov a l a ž si lu or ká n u .

Tá sp red trinástic h rokov (d ostala men o

Alž b e t a ) , v d voc h tes n e p o seb e nasled
ujúc ic h
fáz ac h, z a n ec h a la na v e g etá c i i Tatier
fa tá ln e n á sle d ky a n a t r v a lo z m e n ila ic h p
od ob u .
 Meteor olog ický
p ohľa d na situá ciu

územie Slovenska ležalo

presne na spojnici tlakovej
v ýš e a
tlakovej níže. Naše územie bolo
k
tlakovej níži najbližšie a n av yš e
sa pri tomto prúdení sa v
Tatrách v y s k y t u j e bóra –
studený, p a d a v ý a silný vietor. To
bola kombinácia faktorov, ktorá
nutne musela
viesť ku katastrofe, akú si
Slovensko minimálne v novodobej
histórii n e p a mä tá.
Rozsah a vážnosť
škôd boli ohromuj úce
V popoludňajších hodinách
dorazil do Vysokých Tatier
vietor, ktorý dosiahol v
nárazoch maximum až
ničivých 230 km /h.
Najv äčš ie
zhrozenie však prišlo ráno
po
svitaní. Celkovo bolo
v y lá m a n ý c h 2 , 5 m ilión a
me tr ov kubických lesného
porastu. Za jednu noc
v yv r átilo v Tatrách toľko
stromov, koľko sa bežne
vyťaží za štvrť roka na
celom
Slovensku.