Občianstvo EÚ

doc. JUDr. Mgr. Michal Jesenko, PhD.

FVS UPJŠ v Košiciach
Občianstvo EÚ

 je bez akýchkoľvek pochybností unikátnym inštitútom, ktorý vo

všetkých ohľadoch nemá vo svete obdoby
 Po prvýkrát boli právne otázky občianstva zakotvené v
Maastrichtskej zmluve

 V súčasnosti je problematika občianstva EÚ upravená v čl. 9 ZEÚ

a v ZFEÚ (čl. 20-25)
 Základným predpisom sekundárnej legislatívy je Smernica EP a
Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich
rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci
územia členských štátov
 Občianstvo Európskej únie ďalej zásadným spôsobom rozvíja aj
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.
 Občianstvo EÚ

 občanom EÚ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť

členského štátu EÚ (čl. 20 ZFEÚ)

 Občianstvo EU nenahrádza občianstvo členského štátu ani

nezavádza dvojité občianstvo, ale dopĺňa občianstvo členského
štátu.

 Občianstvo EÚ má:
o Kombinovanú povahu – na to, aby mohol byť jednotlivec
považovaný za občana EÚ, musí mať najprv občianstvo niektorého
členského štátu
o Doplnkový charakter – znamená, že občianstvo EÚ nenahrádza
štátne občianstvo, len ho dopĺňa.

 Podmienky pre vznik a získanie štátneho občianstva sú plne v

legislatívnej kompetencii konkrétneho členského štátu.
Občianstvo EÚ

 Občianstvo EÚ poskytuje občanom členských štátov dodatočné

úniové občianske práva, ktoré im nevyplývajú z ich štátneho
občianstva

 Občianstvo EÚ zatiaľ nestanovuje žiadne dodatočné úniové

občianske povinnosti, hoci zmluva stanovenie týchto povinností
umožňuje (pozri čl. 20 ods. 2 ZFEÚ).

 Občianstvo EÚ má nadnárodný charakter, pretože umožňuje

občanom členských štátov vykonávať ich úniové občianske práva v
iných ako domovských štátoch
 Občianstvo EÚ

 Práva tvoriacich obsah občianstva EÚ je uvedený v čl. 20 ods. 2

ZFEÚ ako aj v ZEÚ, najmä:

 právo voľného pobytu a voľného pohybu (článok 21 ZFEÚ),

 právo voliť a byť volení vo voľbách do EP a vo voľbách do

orgánov samosprávy obcí (článok 22 ods. 1 ZFEÚ) v členskom
štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni
príslušníci tohto štátu (pokiaľ ide o pravidlá účasti na voľbách do
orgánov samosprávy, pozri smernicu 94/80/ES z 19. 12. 1994
a pokiaľ ide o pravidlá volieb do Európskeho parlamentu, pozri
smernicu 93/109/ES zo 6. 12. 1993),
 Občianstvo EÚ

 právo na diplomatickú ochranu na území tretej krajiny (ktorá

nie je členom EÚ) zo strany diplomatických alebo konzulárnych
orgánov iného členského štátu, ak ich vlastná krajina v ňom nemá
diplomatické zastúpenie, v rovnakej miere, v akej sa poskytuje
príslušníkom tohto štátu,

 právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament a právo

obrátiť sa na Európskeho ombudsmana (čl. 24 ZFEÚ) s cieľom
riešiť prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo
orgánov EÚ. Tieto postupy sú upravené v čl. 227 a 228 ZFEÚ

 právo obrátiť sa písomne na ktorúkoľvek inštitúciu alebo

orgán EÚ v niektorom z jazykov členských štátov a právo na
odpoveď v tom istom jazyku (čl. 24 ods. 4 ZFEÚ),
 Občianstvo EÚ

 právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a

Komisie, ktoré podlieha určitým podmienkam (čl. 15 ods. 3 ZFEÚ).

 právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie,

 právo vyzvať EK, aby v rámci svojich právomocí predložila

vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na
účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie (Európska
iniciatíva občanov)
Európska iniciatíva občanov

 je dôležitý nástroj participatívnej demokracie v EÚ,

prostredníctvom ktorého môže jeden milión občanov EÚ z
najmenej ¼ členských štátov vyzvať Európsku komisiu, aby
predložila návrh právneho aktu na účely uplatňovania zmlúv EÚ

 Právny základ
 Článok 11 ods. 4 ZEÚ
 Článok 24 ods. 1 ZFEÚ
 Nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a 2019/788.
 Články 222 a 230 rokovacieho poriadku EP
Európska iniciatíva občanov

 Od nadobudnutia účinnosti nariadenia z roku 2011 boli EK úspešne

predložené štyri iniciatívy
Ďakujem za pozornosť.

michal.jesenko@upjs.sk