Mikroskopické huby

Mikroskopické huby

• patria medzi eukaryotické, heterotrofné organizmy.

• ich telo tvorí stielka - jednobunková (kvasinky),
- vláknitá, rôsolovitá,
- neurčitého tvaru (plazmódium).
• nie sú schopné fotosyntézy,
• zdrojom energie sú pre ne organické látky.
• získavajú ich buď paraziticky alebo saprofyticky.
• zaraďujeme ich medzi reducentov
• vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok kyslíka, vlhkosť
a teplotu medzi 20 – 30°C.
• rozmnožujú výtrusmi – spórami, ktoré sú veľmi odolné a dokážu
prežiť aj veľmi nepriaznivé podmienky.
• ako parazity a saprofyty spôsobujú ochorenia - mykózy rastlín,
živočíchov i človeka.
 Mikroskopické huby
• mikroskopické kvasinky
• sú základom priemyselných biotechnológií

- uplatňujú sa:
• v potravinárskom (pekárne, mliekarne, liehovary, pivovary),
• farmaceutickom priemysle
• v medicíne (vitamíny, minerálne látky, probiotiká, antibiotiká,
cytostatiká, antimykotiká).
Kvasinkové huby
- rozmnožujú sa pučaním
- fermentačné schopnosti
- Zástupcovia:
• Kvasinka pivná - skvasovanie jačmenného sladu pri výrobe piva.
Lisovaním kvasinky pivnej s prímesou múky sa vyrába pekárske droždie.
• Kvasinka vinná - alkoholové kvasenie cukrov prítomných v hrozne -
princíp výroby vína.

- Čisté kultúry kvasiniek sa dnes pre priemyselné účely získavajú

a rozmnožujú laboratórne.

- používajú sa pri výrobe mliečnych výrobkov, napr. kefíru.

- bohatý obsah vitamínov (B a probiotík ) výroba vitamínových
a probiotických liečiv.
• Pôvodcovia ochorení
- kvasinky rodu Candida - kožné, pľúcne ale aj gynekologické
ochorenia so zdĺhavým liečením
- kandidózy – zápaly sú často krát dôsledkom zníženej
obranyschopnosti organizmu, napr. po dlhotrvajúcej liečbe
antibiotikami alebo chemoterapiou.
Spájavé plesne
• mikroskopické, väčšinou saprofytické huby
• pôvodcami mykóz
• ich početné výtrusy s čiastočkami prachu vyvolávajú alergie
• darí sa im na zahnívajúcich organických substrátoch – chlieb,
pečivo, ovocie, zelenina, zaváraniny, mlieko, mliečne výrobky

Zástupcovia:
• pleseň hlavičkatá, ktorá vytvára biele kožovité podhubie.
Z neho vyrastajú hubové vlákna s čiernou hlavičkou –
výtrusnicou. V hlavičkách výtrusníc sa tvoria rozmnožovacie
častice – výtrusy, rozlíšiteľné aj voľným okom.
aspergilus (mikroskop)
pleseň hlavičkatá (schéma)
pleseň hlavičkatá (mikroskop)
Paplesňotvaré huby
• žijú saprofyticky na najrôznejších podkladoch
• sú pestro sfarbené – modrozeleno, žlto, čierno. Farebnosť
podmieňujú výtrusy, ktoré sa tvoria vo veľkých množstvách.
• ohrozujú ovocné stromy a poľnohospodárske plodiny.
• Niektoré druhy paplesní produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny.
• Ich výtrusy môžu byť biele (napadnuté búrske oriešky, kešu, ryža ale
aj múka).
• Mykotoxíny sú jedovaté pre bakteriálne, rastlinné a živočíšne
bunky.
• potraviny napadnuté paplesňami sa nesmú konzumovať, pretože
mykotoxíny môžu vyvolať rôzne ochorenia od alergií, cez
oslabovanie imunity až po vznik karcinómov.
• produktami sú aj antibiotiká.
• prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené a izolované
z druhu Penicilium notatum.
• Iné druhy rodu Penicilium sa vyžívajú pri výrobe syra, napr.
Penicillium camemberi (syr Encián), Penicillium roequoforti
(syr Niva).
papleseň štetkovitá (mikroskop)
papleseň štetkovitá (schéma)
 Slizovky
• môžu byť jednobunkové alebo ich stielku tvoria plazmódiá.
• mnohé z nich sú obávané parazity rastlín, čím najmä
v poľnohospodárstve spôsobujú veľké škody.
• plazmopara viničová – pôvodcom mykózy viniča, je parazitická. Tvorí
na listoch viniča hnedé škvrny. Jeho bobule sú malé a nedozrejú.

• fytoftóra zemiaková -spôsobuje hnednutie a následné odumretie

listov zemiakov a rajčiakov.
Nádorovky

• vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín

• parazitujú na kapustovitých rastlinách (kapusta, kel,
karfiol, kaleráb)
• rakovinovec zemiakový napáda klíčky zemiakových
hľúz. Jeho výtrusy si zachovávajú klíčivosť aj 20 rokov.