DIDAKTICKÉ

HRY
Pripravené prostredníctvom materiálov
získaných v rámci vzdelávania z pobytu
Erasmus +, Masarykova univerzita v
Brne, Katedra histórie,
spracovala: Simona Lorková, PdF UK v
Bratislave, Katedra histórie
 1. BINGO

• možno využiť ako:

• úvodný prieskum – čo o danej téme už žiaci vedia
• priebežné i záverečné opakovanie k danej téme
• je to kombinovaná spolupráca, ale aj súťaž
 Žiakov môžete pred začatím
hry rozdeliť do skupín alebo
POPIS METÓDY žiakov ponechať, aby si sami
vybrali kohokoľvek z triedy
na svoje odpovede.
• Každý žiak dostane od učiteľa hrací plán a podpíše si ho svojím menom
• Na hracom pláne je tabuľka a v nej sú otázky 4x4 k určitej téme (môžu byť aj 3x3 otázky, príp. 5x5 otázok), teda sú 4
vodorovné, 4 zvislé a 2 uhlopriečne línie.
• Po začatí práce má každý žiak klásť svojím spolužiakom konkrétne otázky (podľa hracieho plánu) s cieľom získať na ne
správnu odpoveď.
• Odpovedajúci žiak ponúkne odpoveď (alebo povie, že nevie).
• Pýtajúci zváži, či je ponúkaná odpoveď správna. Ak áno, nechá si ju do svojho hracieho plánu zapísať zodpovedajúcim. Ak
nie, zapísať si ju nenechá.
• Raz zapísané odpovede už nie je možné akokoľvek meniť.
• Žiak smie od jedného spoluhráča získať maximálne 3 zapísané odpovede. (Tento limit je možné akokoľvek meniť.)
• Odpovedajúci žiak nesmie zámerne odpovedať nesprávne, neúplne či akokoľvek "zahmlievať".
• Učiteľ, ktorý sa práce zúčastní so žiakmi, SMIE zodpovedať akokoľvek mylne či neúplne a tiež smie prijať na svoj hrací
plán mylnú odpoveď. (Bolo by to pre žiakov veľmi jednoduché, opýtať sa učiteľa, a bez rizika získať správne odpovede ...)
• Akonáhle má niekto zo zúčastnených všetky odpovede vyplnené, zvolá "BINGO" - tým hra končí a všetci sa vracajú na
svoje miesta na vyhodnotenie
 POSTUP PO SKONČENÍ AKTIVITY

• Učiteľ vyzve žiakov, aby si spočítali línie, v ktorých majú všetky odpovede.
• Spoločne potom prechádzajú jednotlivé otázky a oznamujú si správne
odpovede.
• Žiaci si spočítajú línie, v ktorých majú kompletne SPRÁVNE odpovede.

Otázky na záver:
Čo ovplyvnilo váš dnešný výsledok?
Čo môžete urobiť nabudúce inak, aby ste boli úspešnejší? ...
Ktorý národ sa ako prvý Kto sa dostal až k Uveď ešte aspoň 1 Ktorý moreplavec sa
pokúšal objaviť cestu do najjužnejšiemu cípu portugalského vydal objaviť cestu do Počet správnych
Indie? Afriky a ako ho moreplavca. Indie cez Atlantický odpovedí:
nazvali? oceán?

Vymenuj názvy 3 lodí, s Ktorý svetadiel objavil Ako sa nazýva Kto sa domnieval, že Zem
ktorými sa moreplavec K. K. Kolumbus? navigačný prístroj je guľatá?
Kolumbus vybral na svoju moreplavcov?
výpravu.

Na počesť, ktorého Charakterizuj pojem Ako sa nazýva ríša, Kto poskytol financie K.
moreplavca bola objavená kartografia. ktorú dobyl Hernán Kolumbovi na výpravu?
Amerika? Vyber 1 možnosť: Cortés?
A) Krištof Kolumbus
B) Amerigo Vespucci

ZÁMORSKÉ OBJAVY.

Vysvetli pojem Ktorá koloniálna Vymenuj aspoň 2 Ako sa nazýva ríša, ktorú EURÓPA SI PODMAŇUJE SVET.
kolonializmus. mocnosť bola dôsledky zámorských dobyl španielsky OBJAVITELIA A OBJAVOVANÍ.
najsilnejšou celé 16. objavov. dobyvateľ Francisco (Zdroj: LUKAČKA, Ján – TONKOVÁ, Mária – KAČÍREK, Ľuboš –
storočie? Pizzaro?
HANOVÁ, Soňa: Dejepis pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník
gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : Slovenské pedagogické
nakladateľstvo – Mladé letá, 2017, s. 56-64.)
 • jedna zo základných metód kritického myslenia
• môžeme ju použiť pre čítaniu náučného textu, v rámci
fázy uvedomenie si významu nových informácií a
reflexie
• čitateľ je pri práci aktívny vďaka zaznamenávaniu
značiek, ktorými vyjadruje svoj postoj k informáciám v
texte

2. INSERT = Interaktívny poznámkový systém pre efektívne čítanie a

premýšľanie
I nteractive
N oting
S ystem for
E ffective
R eading and
T hinking
 Uvedomenie si významu nových informácií:
• 1. Žiaci dostanú od učiteľa text (môže byť kombinácie textu,
obrázkov, máp, grafov ...) úmerný svojmu veku dĺžkou i
náročnosťou.
• 2. Učiteľ predstaví systém štyroch značiek (, +,?, -) a zverejní
ho na viditeľné miesto.
 informáciu poznám, je v súlade s mojimi
predchádzajúcimi vedomosťami

POPIS + informácia je pre mňa nová, prijímam ju

? informáciu nerozumiem, je mi nejasná, potrebujem ju
rozviesť, konkretizovať, chcem sa dozvedieť viac
METÓDY - informácia je v rozpore s tým, čo viem z minulosti
• 3. Úlohou žiakov je v stanovenom časovom limite individuálne
prečítať text a jednotlivé vety pridružiť k spomínaným
symbolom. Je dobré, ak dá učiteľ žiakom nezáväzný limit v
počte značiek na odsek (nebudú sa potom toľko líšiť dĺžkou
času potrebného k práci). Nie je teda nutné, aby žiak označil
každú informáciu, ktorú text obsahuje!!!
• 4. Počas činnosti žiakov pracuje aj učiteľ - tiež obstaráva text
značkami. (Jednak získa predstavu o časovej potrebe žiakov,
jednak si rozmyslí prednostne svoje ?)
 REFLEXIA

• Po uplynutí času vyzve učiteľ žiakov, aby sa individuálne vyjadrili k štyrom flipom (na každom je
jedna zo štyroch značiek) na stenách triedy a zo svojich značiek na ne vlastnými slovami stručne
zapísali výber tých pre nich najdôležitejších. (Tým sú žiaci nútení previesť odpovede z prijatého textu
do vlastného písaného vyjadrenia.)
• Ak zistí žiak, že "jeho" bod už na flip napísal niekto iný, pripíše k príslušnému bodu čiarku. (Učiteľ aj
žiaci tým získavajú prehľad o najčastejšie komentovaných častiach textu. Žiaci, ktorí napr. Zapisujú
viackrát "?" Alebo "-", sa z čiarok u svojho bodu napríklad dozvedia, že nie sú sami, ktorí to takto
určili tiež.) Akonáhle žiak zapíše na steny všetko, čo chcel, sadá naspäť do lavice.
• Žiaci teda z témy nemajú jednotný zápis, ale  vloží si do zošita prečítaný text s vlastnými
komentármi, na stenách triedy majú vyplnené flipy, učiteľ im môže na konci hodiny zhrnúť
najzákladnejšie informácie z témy
• Veľkú pozornosť treba venovať aj otáznikom a mínusom, pretože z nich
môže vyplynúť potreba jednotlivých žiakov či celej triedy pátrať po
niektorých informáciách ešte ďalej a detailnejšie!

• Bežne sa stáva, že tú istú informáciu zapísala časť žiakov k  (poznali ju z

minulosti), aj k + (dozvedeli sa ju nanovo), aj k ? (niečomu na nej
nerozumejú), i k - (neprijímajú ju). Je možné to vnímať ako cenný dôkaz
rôznosti žiakov. Ukazuje sa tým zároveň "ľudský" potenciál metódy INSERT
 ukazuje žiakom, že ich rôznosť je normálna, bežná, ba dokonca potrebná.
Vyžaduje teda v rámci triedneho kolektívu vzájomný rešpekt.
 3. DESAŤRIADKOVÁ PYRAMÍDA

• metóda slúži na reflexiu témy, na ktorej žiaci pracovali

• mohla by sa využiť aj ako evokácia, vstup do novej témy

Zadanie:
• Vytvorte desaťriadkovú pyramídu.
• Na prvom riadku je téma (1 slovo).
• Na každom ďalšom riadku je veta o téme s narastajúcim počtom slov. (Na 10. riadku je teda
veta s 10 slovami)
• Slovo z témy sa už na ďalších riadkoch neobjavuje!
5.A
Z VYUČOVACÍCH
HODÍN...

5.B
 4. ÁNO - NIE

= jednoduchá metóda na prácu s textom

• 1. Žiaci si prečítajú tvrdenia v tabuľke a rozhodnú sa, či sú
pravdivé, alebo nie.
• 2. Potom si prečítajú text, znovu sa vráti k tabuľke a do
ďalšieho stĺpca označí, či sú tvrdenia pravdivé alebo nie (bez
ďalšieho používania textu).
• 3. Znovu čítajú text s tabuľkou a korigujú do tretieho stĺpca
svoje rozhodnutia. pred po v texte
• 4. Pre každé rozhodnutie musí nájsť oporu v texte  čítaním čítaní
diskusia, argumentácie.
Slovenská republika je
členom NATO
Odpovedzte ÁNO/NIE Pred textom Po texte S textom
1) Islam je tretím najväčším náboženstvom
na svete.

2) Islam má isté spoločné znaky s

kresťanstvom aj s judaizmom.
3) Každý moslim musí vykonat púť do
Mekky.
4) Islám je náboženstvo Arabov.

5) Rozštiepenie moslimov na šítov a sunitov

sa nazýva hidžra.

6) Islam vznikol v 6. storočí nášho

letopočtu.
Roku 571 sa v Mekke narodil Mohamed, zakladateľ islamu. Mohamedovi sa pri meditácii v horách zjavil archanjel
Gabriel a nariadil mu vytvoriť v mene boha Alaha nové náboženstvo - islam, ktorým by spojil všetky doteraz
roztrúsené náboženstvá Arabmi. Mohamed sa cítil byť posledným z radu starozákonných a novozákonných
prorokov. Moslimovia ho prijímajú ako proroka Božieho posolstva. Roku 622 odišiel z Mekky do Mediny, aby šíril
nové náboženstvo. Táto udalosť sa nazýva hidžra. Podľa tradičného islamského práva nesmie žiadny neveriaci
vstúpiť na pôdu Mekky, ani sa dlhšie ako tri dni zdržovať v jej okolí. Porušenie zákazu sa trestá smrťou.
Po Mohamedovej smrti došlo k rozštiepeniu islamu na dve základné vetvy - šiiti a sunniti. Šiiti predstavujú
islamskú minoritu (10% moslimov). Jedná sa o radikálnejšiu vetvu, vysoko oceňujú mučeníctvo, odmietajú všetku
literatúru okrem Koránu. Sunniti, ktorí po prorokovej smrti uznali za nástupcu Abú Bakra, najbližšieho
Mohamedovho priateľa a prvého muža, ktorý prijal islam, tvorí 90% všetkých moslimov. Väčšinu majú vo
všetkých moslimských štátoch s výnimkou napr. Iraku a Iránu. Väčšina moslimských prisťahovalcov v európskych
krajinách patrí takisto k tejto vetve.
Islam znamená doslova "odovzdanie sa Bohu", ten, kto sa odovzdáva Bohu je moslim. Každý moslim má päť
povinností. Veriť v jednotnosť Božej a božské poslanie Mohameda, päťkrát denne sa modliť, držať pôst v mesiaci
Ramadánu (od súmraku do úsvitu), aspoň 2,5% čistých ročných ziskov poskytnúť v prospech nižších sociálnych
vrstiev, raz za život, ak to umožňuje finančná situácia a zdravotný stav moslima, vykonať púť do Mekky.
Islam je najmladší z veľkých monoteistických svetových náboženstiev. Má rad styčných bodov s judaizmom a
kresťanstvom. Vo všetkých troch náboženstvách existujú napríklad spoločné postavy - Adam, Noe, Abrahám,
Mojžiš či Ježiš. V súčasnej dobe je islam druhým najpočetnejším náboženstvom podľa počtu (približne 1,5
miliardy) stúpencov. Islam patrí tiež medzi najprogresívnejšie náboženstvo (najviac získaných ľudí za rok).