Divadlo a

divadelný
život na
Slovensku a v
strednej
Európe
ZAČIATKY
DIVADELNÍCTVA NA
SLOVENSKU
Na území dnešnej Slovenskej republiky
existovalo divadlo už v ranom stredoveku vo
forme náboženskej drámy s výjavmi zo
Starého a Nového zákona. Divadlo svetského
pôvodu súvisí so širokým prúdom európskych
potulných komediantov – jokulátorov, ktorí na
území Slovenska dostali pomenovanie
slovanského pôvodu – igrici.
V období renesancie a baroka pokračoval
divadelný život najmä na školách. Strediskami
rozvíjajúceho sa divadla sa stali viaceré
významné protestantské školy, v katolíckom
školstve bola dôležitá epocha jezuitského a
piaristického divadla. Významnými
divadelnými strediskami boli mestá Trnava,
Skalica, Bratislava a Spišská Kapitula.
V 18. a 19. storočí sa divadelný život v niektorých oblastiach
formoval ako mnohojazyčný. Profesionálne vystupovali najmä
nemecké, neskôr aj maďarské spoločnosti, z ktorých podaktoré
začali hrať aj s marionetami. K nim sa pridali aj českí kočovní
bábkari. V roku 1878 založil Ján Stražan tradíciu slovenského
kočovného bábkarstva.

Osobitné postavenie mala Bratislava so stretaním sa nemeckej,

maďarskej a slovenskej kultúry. Od 16. storočia do roku 1840
bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Divadlo patrilo
ku korunováciám, zasadaniam parlamentu, návštevám kráľov či
kniežat. Najstaršie divadelné aktivity na území Bratislavy sa
viažu na činnosť kočovných spoločností na začiatku 17.
storočia.
Prvé drevené divadlo
V roku 1741 pri príležitosti korunovácie Márie Terézie postavili v Bratislave prvé
drevené divadlo. Začiatkom 70. rokov 18. storočia bolo zriadené prvé stále divadlo v
dome Grünes Stübel (Zelený dom) na bratislavskom Hlavnom námestí. Divadlo slúžilo
do roku 1776, keď bolo otvorené prvé kamenné Mestské divadlo na mieste dnešnej
historickej budovy Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V júli 1828
otvorili v Bratislave na petržalskom brehu Dunaja letné drevené divadlo, ktoré neskôr
prebudovali. V súčasnosti stojí na tomto mieste známe divadlo Aréna.
Vznik slovenského ochotníckeho divadla
Vznik slovenského ochotníckeho divadla zostal
spojený s premiérou hry Jána Chalupku Kocúrkovo v
Liptovskom Svätom Mikuláši 22. augusta 1830.
Premiéru zorganizoval významný kultúrny dejateľ
toho obdobia Gašpar Fejerpataky Belopotocký. Bol to
začiatok súvislého radu ochotníckych divadelných
predstavení v reči zrozumitelnej ľudu. Spoločne s ním
formovali v 19. storočí divadelný život na Slovensku
dramatik Ján Chalupka, mladí štúrovci v Sobotišti a
Levoči, prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová,
dramatici Ján Palárik a Jonáš Záborský. Do vzniku
Československej republiky prispeli k rozvoju
slovenského divadelníctva významnou mierou aj
Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský,
Jozef Hollý či vtedy najuvádzanejší dramatik Ferko
Urbánek. Najvýznamnejším ochotníckym divadelným
súborom sa stal Slovenský spevokol v Martine.
 Založenie
SND
Po skončení 1. svetovej vojny, po vzniku Československej republiky
(ČSR) sa hlavné úsilie na divadelnom poli sústredilo na založenie a
udržiavanie profesionálneho divadla a vytvorenie jeho umeleckého
programu. Založením SND poverili v roku 1919 vtedajšie vládne
orgány Družstvo SND, na čele ktorého stál Vavro Šrobár, minister s
plnou mocou pre správu Slovenska. SND začalo svoju činnosť
oficiálne 1. marca 1920 uvedením opery Bedřicha Smetanu Hubička.
Profesionálny divadelný súbor uvádzal prevažnú časť svojho
repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla
vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Významným
prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik Slovenskej činohry
SND v roku 1932, vedenej režisérom Jankom Borodáčom.
V Košiciach existovala už od roku
1924 do 1930 a po prerušení od 1937
do 1938 ďalšia profesionálna scéna –
Východoslovenské národné divadlo.
Bol to v podstate tiež súbor zložený z
českých hercov, ktorý uvádzal svoje
predstavenia (aj operné) väčšinou v
češtine. Po okupácii Košíc
maďarskými horthyovskými vojskami
v roku 1938 musel súbor činnosť
ukončiť.
 Koncom 30. rokov a v prvej polovici 40.
rokov vznikli aj ďalšie tri slovenské
profesionálne divadlá

v Nitre to bolo Slovenské v Prešove Slovenské v Martine Slovenské

ľudové divadlo, divadlo komorné divadlo.
 Rozvoj regionálnych
divadiel po roku 1945

Po roku 1945 sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil

dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín,
bábkových divadiel i divadiel pre deti a mládež. V roku 1979 rozhodli príslušné miesta o výstavbe
novej budovy SND. Za prítomnosti prezidenta SR Ivana Gašparoviča novú budovu slávnostne
otvorili 14. apríla 2007.
 Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych, z verejných zdrojov subvencovaných
profesionálnych divadiel, ktoré pôsobia v Bratislave, Trnave, Nitre, Komárne, Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Žiline,
Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi i Rožňave. V Košiciach okrem Štátneho divadla (ŠD) pôsobí maďarské Divadlo
Thália a rómske divadlo Romathan. Ďalšie menšinové Jókaiho divadlo bolo zriadené v Komárne, ukrajinsko-rusínske
Divadlo Alexandra Duchnoviča má sídlo v Prešove.

Jókaiho divadlo v Komárne ukrajinsko-rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove

 České
divadlo
České divadlo je súčasť českého umenia, ktorej
začiatky tkvejú v divadelných prvkoch
predslovanských a slovanských zvykov a obradov.
Od 12. storočia sa hrali latinské liturgické hry. Od
14. storočia sa hralo po česky a nastúpila svetskej
tematiky. V 16. storočí sa hralo latinské
humanistické divadlo. V pobielohorskom období
bolo české divadlo iba na vidieku. V 17. a
18. storočí hrali anglické, talianske a najmä
nemecké divadelné spoločnosti a stavali sa
divadelné budovy. Predstaviteľmi sú
divadlo Bouda (bratia Thámovci),
Nosticovo divadlo (J. N. Štěpánek), dramatik
V. K. Klicpera, potom generácia
Josefa Kajetána Tyla). Významnú úlohu najmä na
vidieku malo bábkové divadlo (Matěj Kopecký).
Strediskom českého divadla je Praha. V roku 1862 bolo prvé stále divadlo. Popri činohre zaujíma významné
miesto česká opera (Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Leoš Janáček). Roku 1883 bolo založené Národné
divadlo v Prahe, v roku 1884 v Brne.

Narodné divadlo v Brno Národné divadlo v Prahe

Ukrajinské
divadlo
Divadelné umenie Ukrajiny prejavilo v
ľudových hrách, tancoch, piesňach a rituáloch.
V 11. str prvými šíriteľmi divadelnej kultúry
na Ukrajine boli skomorochi.
16. a 17. storočie prvé ukážky drámy verejne
predviedli študenti kyjevských škôl. Za
významné centrá rozvoja náboženskej drámy
sa v tom čase považovala aj Ľvovská bratská
škola a Ostrohská akadémia.
V 17. a 18. storočí sa rozšírili vertepy,
putovné bábkové divadlá, ktoré hrali
vianočné drámy a spoločenské a
každodenné medzihry.
V druhej polovici 19. storočia sa na
Ukrajine rozšírilo hnutie ochotníckeho
divadla. Dramatici a režiséri Mykhailo
Staryckyi, Marko Kropyvnytskyi a
Ivan Karpenko-Karyy začali svoju
činnosť v amatérskych kruhoch.
Relatívnou hviezdou vtedajšieho
ukrajinského divadla bola Maria
Zankovetska. Prvé ukrajinské
profesionálne divadlo (1864-1924)
bolo Coryphaevovo divadlo v roku
1882 v Jelysavetgrade
( Kropyvnytskyi)
Národná opera Ukrajiny (Národné
akademické divadlo opery a baletu
Ukrajiny pomenované po Tarasovi
Ševčenkovi) je najväčšie hudobné divadlo
na Ukrajine, ktoré sa nachádza v Kyjeve
(1901)
Národné akademické divadlo opery a Ľvovská opera
baletu v Odese